Tovarová inflácia tzv. neenergetických priemyselných tovarov zrýchlila u nás z 2,6 % na 3 %, čo je podľa Gábriša najvyššia úroveň za posledných jedenásť mesiacov.
Inflácia na Slovensku mierne klesá, no je naďalej štvrtou najvyššou v eurozóne
Harmonizovaná medziročná inflácia (HICP) na Slovensku vo februári podľa Eurostatu mierne klesla na 4 %. No v porovnaní s januárom februárové ceny medzimesačne narástli o 0,3 %.
Ako komentoval hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš, slovenská inflácia je predbežne štvrtá najvyššia v eurozóne po Estónsku, kde je na úrovni 5 %, Chorvátsku s úrovňou 4,7 % a Belgicku s úrovňou 4,4 %. Potravinová inflácia je taktiež štvrtá najvyššia v krajinách platiacich spoločnou menou.
Tempo potravinového zdražovania
Potravinová medziročná inflácia na Slovensku mierne spomalila na 3 %. Ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku teda nie sú nižšie, ale sú o tri percentá drahšie ako vo februári 2024. Tempo potravinového zdražovania v januári bolo 3,4 %, a teda spomalila sa dynamika, ktorou rastú cenovky.
Ani toto však nemusí mať podľa Gábriša dlhé trvanie a už v marci môžu potraviny spolu s alkoholom a tabakom opätovne zdražovať rýchlejším medziročným tempom.
Máme štvrtú najvyššiu potravinovú infláciu v eurozóne
Dôvody môžu byť podľa analytika domáce, kedy je nižšia porovnávacia báza od marca. To by mohlo posunúť našu potravinovú infláciu opäť vyššie.
„Druhým faktorom je medzinárodné prostredie, keďže vidíme, že potravinová inflácia z HICP v niektorých veľkých krajinách eurozóny od začiatku roka zrýchľuje. Rovnaké tendencie pozorujeme aj pri krajinách v našom regióne, ale aj pri publikovaných dátach z indexu cien výrobcov. Mierny tlak na zosilnenie dynamiky potravinovej inflácie sa môže vrátiť aj u nás,“ hovorí Gábriš.
Bez ohľadu na to ako to dopadne však analytik konštatuje, že aktuálne má Slovensko štvrtú najvyššiu potravinovú infláciu v eurozóne. Vyššiu infláciu potravín vrátane alkoholu a tabaku mali z dosiaľ publikovaných krajín len Holandsko, a to 7,4 % , Belgicko s úrovňou 6,1 % a Chorvátsko s úrovňou 5,6 %. Rovnakú úroveň ako Slovensko malo podľa predbežných februárových dát Nemecko, kde potravinová inflácia zrýchlila z 1,9 % na 3 %.
Zrýchlila sa tovarová inflácia
Tovarová inflácia tzv. neenergetických priemyselných tovarov zrýchlila u nás z 2,6 % na 3 %, čo je podľa Gábriša najvyššia úroveň za posledných jedenásť mesiacov. Ceny energií sú v spotrebiteľskom koši vo februári medziročne vyššie zhruba o jedno percento. Silná ostáva aj u nás inflácia v oblasti služieb. Vo februári sa síce mierne spomalila z 8,2 % na 7,8 %, no zostáva blízko 8 %.
„Podľa dosiaľ zverejnených dát za krajiny eurozóny sme mali najvyššiu infláciu služieb spoločne s Chorvátskom. A aj po zverejnení kompletných februárových dát za všetky krajiny EMU zrejme ostaneme v prvej trojke,“ uvádza Gábriš.
Inflácia v eurozóne vo februári spomalila z 2,5 % na 2,4 %, a to spolu s jej výhľadom do ďalších mesiacov zrejme podľa analytika necháva otvorený priestor na ďalší pokles sadzieb ECB. Vo veľkých ekonomikách ako je Francúzsko a Taliansko už inflácia bezpečne klesla pod cielenú úroveň 2 %. V Nemecku s úrovňou 2,8 % zatiaľ ostáva na touto hranicou, ale slabý výkon nemeckej ekonomiky zrejme podporí rozhodovanie banky o ďalšom uvoľnení menovej politiky.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
