Kým fanúšikovia života na sídlisku zvažujú kúpu dvoj alebo trojizbového bytu, pre tých, ktorí sa odhodlajú k výstavbe rodinného domu sa vynára otázka, aký základný stavebný materiál zvoliť.

Montovaný dom, drevodom, rodinný dom z pórobetónu alebo murovaný dom, to sú u nás základné možnosti.

Tradičné stavebné materiály

Na Slovensku má drevená architektúra bohatú históriu aj vďaka hojnosti dreva v lesoch a schopnosti ľudí pracovať s ním. Z dreva sa stavali obytné, hospodárske budovy, ale aj kostoly a synagógy. Po 2. svetovej vojne sa drevo posúvalo do úzadia ako nestály materiál, ktorý sa ľahko zničí a nahrádzal ho moderný betón.

Aj murované domy majú na Slovensku dlhú históriu. V stredoveku sa začali na našom území objavovať prvé kamenné a tehlové stavby. Hradby, kostoly, kláštory a mestské budovy boli často postavené z kamenných a tehlových konštrukcií, ktoré poskytovali vyššiu pevnosť a odolnosť proti požiarom a iným vonkajším vplyvom.

Rozoberme murivo na drobné

Rozhodnúť o víťaznom stavebnom materiáli nemôže len jeho estetický vzhľad ale aj údržba, životnosť či napríklad ekologické hľadisko. V prospech murovaného domu hovorí to, že v súčasnosti ide o tradičnejší spôsob výstavby za použitia brúsených tehál, vápennopieskových, alebo pórobetónových blokov. Je potrebné vyzdvihnúť ich životnosť, pevnosť a nosnosť, ako aj zvukoizolačné vlastnosti. Murované stropy a steny dobre zachytávajú zvukové vlny, a tak chránia pred hlukom v interiéri, ale aj mimo domu.

K nezanedbateľným pozitívam tohto materiálu patrí aj jeho dobrá tepelnoizolačná vlastnosť, vďaka čomu netreba budovu dodatočne zatepľovať. To potvrdzuje aj Ladislav Pálffy zo stavebnej spoločnosti P&P Korekt: „Murovaná stavba má väčšiu tepelnú kapacitu ako drevostavba. Netreba to dodatočne riešiť, lebo už samotný murovací materiál dlhšie udrží teplo (alebo chlad), preto v interiéri budú menšie výkyvy teplôt.“ No a chvályhodná je aj odolnosť pred vonkajšími vplyvmi, požiarmi a pre svoj vzhľad nevyžadujú murované domy takmer žiadnu údržbu formou pravidelných ochranných náterov.

Návrat k prírode

Dnes sú drevodomy aj na Slovensku obľúbenou voľbou, drevo je považované za ekologický a trvanlivý stavebný materiál. Moderné drevodomy sa často spájajú s inými materiálmi, ako sú izolanty, sklo a kov, čo im dodáva štýlový a funkčný charakter.

Ing. arch Juraj Molnár z ateliéru MOLNÁR – PERÁČEK, si cestu k drevodomom z CLT panelov našiel po bohatých skúsenostiach s murovanými stavbami. Vyzdvihuje milimetrovú presnosť, s ktorou sú vyrobené, estetiku, s ktorou spája pobyt v drevodome a stavebnú fyziku, pre svoje neprekonateľné parametre. Ako ďalej uvádza, benefitom práce s týmto materiálom je aj rýchlosť, „na pripravený základ je montáž hrubej stavby otázkou týždňov. Pri dobrej organizácii práce je možná kolaudácia do jedného roka od začiatku výkopových prác.“

Pri drevodomoch nemôžeme nespomenúť ich ekologické hľadisko, pokračuje Ing. arch. Molnár: „Strom ako hospodársky produkt počas svojho života produkuje kyslík a jeho výrub je nahraditeľný novou výsadbou. Pri výrobe iných stavebných materiálov sa naopak energia, resp. kyslík spotrebúvajú.“

Na druhej strane, dostupnosť a paleta materiálov hrá v prospech murovaných domov: „Na trhu sa ľahšie dostaneme ku kvalitnému materiálu na murovanú stavbu. Pri drevostavbách, keď chceme kvalitu (suché, správne ošetrené), tak je to značne drahšie ako bežne dostupné drevo. Pri murovanej stavbe, keď siahneme po certifikovaných stavebných materiáloch bežne dostupných na trhu, tak nespravíme chybu,“ uzatvára Ladislav Pálffy.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.