• Dnes je: Utorok 22. októbra 2024 meniny má Sergej

Ďalší útok medveďa? Tomáš sa údajne snažil so šelmou aj bojovať

Ďalší útok medveďa? Tomáš sa údajne snažil so šelmou aj bojovať

Keď sa po útoku prebral, zavolal si pomoc. Rýchlo ho našli vďaka výstrelom a hasiči na štvorkolke ho zniesli z lesa do sanitky.

Pri obci Budimír malo dôjsť údajne k ďalšiemu útoku medvedice. Muž sa išiel prejsť do lesa, keď ju zbadal spolu s mláďatami. Informuje TV Joj vo svojej reportáži zverejnenej na stránke Noviny.sk.

Medvedica sa mala vyrútiť z rokliny

„Zbadal som na kopci dve malé medvieďatá, zamrzol som, že čo mám teraz robiť,“ uviedol napadnutý Tomáš, ktorý stál na mieste bez pohnutia. Medvedica sa podľa neho mala vyrútiť z rokliny.

„On sa proste vyrútil pomaličky, začal kráčať, zastal postavil sa na zadné, pozeral na mňa, rozbehol sa, pohrýzol ma do nohy, odhodil ma do diaľky a už si nepamätám nič. Keď som sa zobudil som cítil strašné teplo na nohe,“ opísal Tomáš.

Keď sa po útoku prebral, zavolal si pomoc

Muž sa vraj dokonca pokúšal s medvedicou bojovať. „Pred medveďom neujdete, to nie je šanca, a ten medveď keď ma zbadal to ako keby býk červenú zbadal. Nenormálne agresívny. Ja som ho chytil za hlavu ako ma pohrýzol, ale odhodil so mnou,“ dodal zranený muž.

Keď sa po útoku prebral, zavolal si pomoc. Rýchlo ho našli vďaka výstrelom a hasiči na štvorkolke ho zniesli z lesa do sanitky. Ako uviedol Tomáš, má na nohe pohryznutie sedem centimetrov do hĺbky a dva stehy. Či mu zranenia spôsobila medvedica, preverí zásahový tím.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Južná Kórea by mohla Ukrajine poskytnúť vojenský a spravodajský personál

juzna korea by mohla ukrajine poskytnut vojensky a spravodajsky personal

22.10.2024 (SITA.sk) - Soul by podľa juhokórejských médií mohol poslať na Ukrajinu vojenský a spravodajský personál po tom, ako KĽDR vyslala vojakov na podporu Ruska. Informuje o tom portál týždenníka Newsweek.

Juhokórejská vláda a armáda podľa médií Južnej Kórey „preverujú plán vyslania primeraného počtu personálu vrátane spravodajských dôstojníkov (špecializovaných na Severnú Kóreu)“ na Ukrajinu.

Juhokórejský personál na Ukrajine by vypočúval alebo poskytoval tlmočnícke služby, ak by severokórejských vojakov zajali ukrajinské sily. Južná Kórea by tiež poskytla Kyjevu informácie o vojenskej taktike, doktríne a operáciách KĽDR.

Tieto správy z Južnej Kórey prišli po tom, ako tamojšia spravodajská služba v piatok potvrdila, že Severná Kórea sa rozhodla vyslať 12-tisíc vojakov špeciálnych síl na podporu Ruska, pričom 1 500 z nich už je na ruskom Ďalekom východe.

Krymský most je nezákonný a musí spadnúť, uviedol ukrajinský predstaviteľ na rozhodcovskom súde v Haagu

Ukrajina v pondelok obvinila Rusko na stálom rozhodcovskom súde v holandskom Haagu z porušovania námorných zákonov a vyhlásila, že Krymský most treba zbúrať. Ako referuje web Kyiv Independent, ukrajinský predstaviteľ na tomto súde Anton Korynevyč povedal, že Rusko si chce privlastniť Azovské more a Kerčský prieliv.

Most je nezákonný

„Chce zabrať Azovské more a Kerčský prieliv pre seba. Takže pri ich vchode postavili veľkú bránu, aby zabránili vstupu medzinárodnej lodnej dopravy a zároveň umožnila vstup malým ruským riečnym plavidlám. Most je nezákonný a musí spadnúť,“ povedal Korynevyč.

Ukrajina začala súdne konanie v roku 2016, keď Rusko začalo s výstavbou Krymského mosta, ktorý mal spojiť okupovaný polostrov s ruskou pevninou. Kyjev tvrdí, že Rusi postavili most zámerne tak nízko nad hladinou, aby zabránili medzinárodnej lodnej doprave.

Označili ho za zbytočnú stavbu

Most sa stal kritickou zásobovacou trasou pre ruské sily po začatí rozsiahlej invázie Moskvy na Ukrajinu. Most bol ťažko poškodený ukrajinskými údermi v októbri 2022 a júli 2023, čo prinútilo Rusko podniknúť kroky na ďalšiu obranu stavby.

Ukrajinská armáda opakovane hovorí, že Krymský most môže byť kedykoľvek legitímnym cieľom útoku. Šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov na margo toho odkázal ruským okupantom, že „Krymský most je zbytočná stavba“.


Vyriešenie medzinárodných arbitrážnych prípadov môže trvať roky a rozsudok v prípade sa tak skoro neočakáva.

Volodin sa vyhráža raketovým útokom na Európsky parlament. Zmena reštrikcí pre Ukrajinu vedie k svetovej vojne s jadrovými zbraňami

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin sa vyhráža Európe vojnou a raketovým útokom na Európsky parlament. Učinil tak na Telegrame po tom, ako západní spojenci Ukrajiny začali zvažovať uvoľnenie zbraňových reštrikcií pre ukrajinskú armádu a európski zákonodarcovia v Štrasburgu tento týždeň vyzvali, aby Ukrajina mala možnosť zasiahnuť legitímne vojenské ciele v Rusku.

"Ak sa niečo také stane, Rusko rázne zareaguje použitím silnejších zbraní. To, čo požaduje Európsky parlament, vedie k svetovej vojne s použitím jadrových zbraní. Pre informáciu. Čas letu rakety Sarmat do Štrasburgu je tri minúty a 20 sekúnd," napísal Volodin na Telegrame.

Europoslanci zdôraznili, že "bez zrušenia súčasných obmedzení nemôže Ukrajina plne uplatniť svoje právo na sebaobranu a zostáva vystavená útokom na svoje obyvateľstvo a infraštruktúru". Tiež vyzvali Európsku úniu a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a na nájdení mierového riešenia.

Zároveň však tvrdia, že akékoľvek mierové riešenie musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Za základné aspekty akéhokoľvek riešenia taktiež považujú vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny a reparácie a iné platby zo strany Moskvy.

Ukrajina má obrovské zásoby plynu pripravené pre európskych zákazníkov, odkázal šéf Naftogazu

Ukrajina má obrovské zásoby zemného plynu. Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika šéf ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov, Ukrajina má taktiež rozsiahly systém prepravy plynu, ktorým môže prepravovať takmer neobmedzené objemy plynu.

„A okrem toho má Ukrajina najväčšie európske zásobníky plynu, ktoré majú dvojnásobnú alebo trojnásobnú veľkosť, než Ukrajina potrebuje pre seba,“ dodal Černyšov. To všetko podľa neho dáva Ukrajine možnosť stať sa po skončení vojny plynovým európskym uzlom, energetickým centrom.

„Iná cesta neexistuje. A ja chcem, aby Ukrajina v tejto úlohe zostala. Chcem, aby sa Ukrajina o niekoľko rokov stala čistým prispievateľom a vývozcom ukrajinského plynu. To je naša stratégia. Takže takto vidíme našu budúcnosť,“ doplnil Černyšov. Ukrajina chce podľa neho zostať pevným partnerom, ktorý dodáva plyn európskym zákazníkom.

„Aj v budúcnosti budeme vyvážať ukrajinský plyn a prepravovať ho k vám (na Slovensko – poz. red.) a do ďalších európskych krajín,“ podotkol Černyšov. Šéf ukrajinských plynárov je presvedčený, že aj bez ruského plynu nie je v súčasnosti v Európe nedostatok zemného plynu.

„Máme Nórsko, ktoré ťaží rekordné množstvo. Máme infraštruktúru LNG, ktorá sa dá využiť na dovoz zámorského plynu. A zásobníky sú plné. Vo všeobecnosti v tom nevidím problém. A ako som vám povedal, podiel Gazpromu sú teraz len 4 %, ktoré prichádzajú cez ukrajinské potrubie,“ konštatoval Černyšov, ktorý je presvedčený, že zemný plyn zostane základným kameňom európskej ekonomiky aj v nasledujúcich desaťročiach.


Počasie