7.3.2025 (SITA.sk) - Slovensko-maďarské vzťahy sú kvalitné, založené na úspešnej spolupráci a mierových postojoch oboch štátov. Zhodli sa na tom šéfovia diplomacií Slovenskej republiky a Maďarska. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár vo štvrtok privítal na pôde rezortu diplomacie ministra zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska Pétera Szijjártóa.

"Tento rok si pripomenieme 30. výročie podpísania Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Pri tejto príležitosti sme na Slovensko pozvali maďarského premiéra Viktora Orbána a plánujeme podpísať nové memorandum, ktoré nám umožní realizovať mnoho projektov prospešných pre obyvateľov na slovenskej i maďarskej strane," vyhlásil Blanár.

Podľa jeho slov hovorili tiež o medzivládnej zmluve o poskytovaní rýchlej zdravotnej pomoci v prihraničných oblastiach, ktorú už má SR vo finálnej fáze podpisu rovnako aj s Česko a Rakúskom. "Zhodli sme sa, že aj toto je konkrétny spôsob, ako občanom ukázať, aké výhodné je žiť v schengenskom priestore a aké benefity im vieme ponúknuť do ich každodenného života," spresnil šéf slovenskej diplomacie.

Významnou témou diskusie boli otázky energetických zdrojov, čo bolo aj témou rokovaní maďarského ministra na Ministerstve hospodárstva SR. Príkladom spolupráce Slovenska a Maďarska bol spoločný postup pri riešení dodávok ruskej ropy a tiež výsledok, že cez TurkStream dnes prúdi cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko na naše územie plyn, ktorý bol zastavený z ukrajinskej strany. Ministri hovorili zároveň o jadrovej energetike, v rámci ktorej je SR pripravená poskytnúť svoju expertízu a skúsené slovenské firmy.

Slovensko s Maďarskom stoja na strane mieru

V prípade konfliktu na Ukrajine stojí podľa šéfov diplomacií Slovensko s Maďarskom na strane mieru a v tejto súvislosti maximálne podporujú novú administratívu Spojených štátov amerických.

"Vidíme pomyselné svetielko na konci tunela, že sa tento konflikt môže ukončiť, a to diplomatickou cestou, pretože ostatné roky jednoznačne potvrdili, že nemá vojenské riešenie a je nevyhnutné zastaviť toto nezmyselné ničenie a zabíjanie," uviedol Blanár.

Dodal, že konflikt na Ukrajine má významný dopad na ekonomiku Slovenska a súčasne celej Európskej únie. "Ak chce Únia, aby rástla jej konkurencieschopnosť a životná úroveň všetkých našich obyvateľov, iná ako mierová cesta nie je, ak nechceme, aby to skončilo katastrofou," prízvukoval.

Obchodovanie medzi Európskou úniou a USA

Zástupcovia rezortov diplomacií diskutovali aj o avizovaných opatreniach zo strany Spojených štátov amerických, ktoré by významne zasiahli obchodovanie medzi Európskou úniou a USA a mali negatívny dopad priamo na členské štáty.

"Je potrebné, aby sme spoločne s eurokomisárom Marošom Šefčovičom a taktiež bilaterálne pôsobili pragmaticky na to, aby sa tieto vzťahy vyriešili pre prospech obidvoch strán," uzavrel minister.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.