Donald Trump sa vracia do Bieleho domu, čo vyvoláva obavy o budúcnosti globálnych klimatických opatrení. Európa stojí pred výzvou prehodnotiť svoju úlohu v boji proti klimatickým zmenám a posilniť svoju energetickú politiku. Zatiaľ čo USA môže ustúpiť od svojich záväzkov, pre Európu sa otvára príležitosť prevziať vedúcu úlohu v globálnom úsilí o ochranu klímy.

Nastal čas radikálnych zmien

„Národ a svet môžu očakávať, že nastupujúca Trumpova administratíva použije demolačnú guľu na globálnu klimatickú diplomaciu,“ varuje Rachel Cleetus, riaditeľka pre politiku a hlavná ekonómka programu pre klímu a energiu Únie znepokojených vedcov.

Trump avizuje zníženie výdavkov na zelenú energiu, vystúpenie z kľúčových medzinárodných klimatických dohôd a podporu novej vlny ťažby ropy a zemného plynu, ktoré nazýva „tekutým zlatom“. Tieto kroky by mohli viesť k masívnemu nárastu emisií USA.

Trump chce rušiť predošlé zákony a dohody

Jedným z hlavných cieľov Trumpovej administratívy bude zrušenie Bidenovho zákona o znížení inflácie. Trump označil Bidenovu klimatickú agendu za „zelený nový podvod“ a sľubuje ukončiť mnohé politiky zavedené súčasnou administratívou.

Napriek tomu, Dan Lashof, americký riaditeľ Svetového inštitútu zdrojov, zostáva opatrne optimistický: „Trump má všetky dôvody stavať na transformáciách, ktoré sú už v plnom prúde. Elektrifikácia budov a dopravy – vrátane školských autobusov – prináša výhody vidieckym aj mestským komunitám tým, že znižuje náklady a zvyšuje efektivitu.“

Trump opäť sľúbil, že stiahne USA z Parížskej klimatickej dohody. Tentoraz by podľa pravidiel OSN musel čakať iba jeden rok, aby to oficiálne urobil. USA by sa tak pripojili k trom ďalším krajinám mimo dohody: Iránu, Líbyi a Jemenu.

Christiana Figueres, bývalá šéfka OSN pre klímu a architektka Parížskej dohody, však zdôrazňuje: „Výsledok týchto volieb bude vnímaný ako veľká rana pre globálne klimatické opatrenia, ale nemôže a nezastaví zmeny prebiehajúce na dekarbonizáciu ekonomiky a splnenie cieľov Parížskej dohody.“

Aké budú dôsledky v súvislosti s emisiami?

Analýza Carbon Brief naznačuje, že Trumpovo víťazstvo by mohlo viesť k dodatočným štyrom miliardám ton amerických emisií do roku 2030 v porovnaní s plánmi Joea Bidena. To sa rovná kombinovaným ročným emisiám EÚ a Japonska.

Táto situácia by mohla výrazne ovplyvniť globálne úsilie o zmiernenie klimatických zmien, najmä s ohľadom na blížiacu sa konferenciu COP29 v Baku.

Laurence Tubiana, generálna riaditeľka Európskej klimatickej nadácie, však vníma situáciu ako výzvu pre Európu: „Toto je moment pre Európu, aby posilnila svoje vedúce postavenie na globálnej scéne, v úzkej spolupráci s ostatnými. Nasledujúce roky sú kritické a Európa musí ísť vpred – pre svojich občanov a planétu.“

Mélanie Vogel, spolupredseníčka strany, vyhlásila: „Tieto voľby musia byť budíčkom pre všetkých demokratov a progresívcov v Európe. Musíme naplniť existenciálnu potrebu brániť demokratické hodnoty, zaručiť základné práva a chrániť spoločné dobro.“

Postoj USA na COP29 je otázkou

S blížiacou sa Svetovou klimatickou konferenciou (COP29) v Azerbajdžane je nejasné, akú úlohu budú USA zohrávať na nadchádzajúcich klimatických rokovaniach. Európa má teraz príležitosť ukázať svoje vedúce postavenie a schopnosť mobilizovať globálne úsilie v boji proti klimatickým zmenám, aj bez aktívnej účasti USA.

Tubiana zdôrazňuje význam nadchádzajúcej konferencie: „COP29 stále má význam a verím, že pozitívny výsledok je možný.“

Európska únia teraz stojí pred úlohou nielen posilniť svoje vlastné klimatické a energetické politiky, ale aj udržať globálny pokrok v boji proti klimatickým zmenám.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené