• Dnes je: Nedeľa 29. mája 2022 meniny má Vilma

Ako obmedziť plytvanie jedlom? Potraviny zachraňujú pred skládkou aj digitálne technológie

Ako obmedziť plytvanie jedlom? Potraviny zachraňujú pred skládkou aj digitálne technológie

Napríklad tekutina stratená pri separácii mlieka pri výrobe masla a syra obsahuje cenné zložky vhodné na opätovné zužitkovanie. Ak zostaneme pri mliečnych výrobkoch, napríklad v supermarketoch môžu pri krájaní syra na strojoch skončiť na podlahe odrezky s

Každý rok sa v EÚ vyhodí približne 88 miliónov ton potravín – od jedla na tanieri, ktoré nezjeme, cez výrobky po dátume spotreby až po nadbytočné plodiny. Zodpovedá to 170 kilogramom na osobu.

Potreba znížiť množstvo o je preto stále naliehavejšia. Vzhľadom na narastajúci problém svetového hladu je plytvanie potravinami etickou záležitosťou, keďže zhoršuje potravinovú bezpečnosť tým, že oberá chudobných o zdroje, ktoré nevyhnutne potrebujú.

Okrem toho prostredníctvom rozkladu prebiehajúceho na skládkach vyhodené potraviny prispievajú ku klimatickej zmene, úbytku biodiverzity a znečisteniu. Podľa OSN prispieva potravinový odpad až k 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov.

Existuje spôsob, ako tento problém vyriešiť. Keďže hlavný podiel potravinového odpadu pochádza z tanierov, výskumníci využívajú digitálne technológie s cieľom vrátiť udržateľnosť späť na jedálny lístok.

Problém, o ktorý sa podelíme, sa zmenší o polovicu

Hoci je urbanizácia spolu s vysokou hustotou osídlenia hlavným vinníkom v oblasti plytvania jedlom, charakter veľkých miest môže poskytovať ideálne podmienky pre jedno riešenie – zdieľanie potravín. Jedna ambiciózna akcia, vedená profesorkou Annou Daviesovou z katedry geografie, životného prostredia a spoločnosti na univerzite Trinity College v Dubline, otvára prístup k schémam nakladania s odpadom v rozrastajúcich sa mestách.

Profesorka Daviesová stojí za oceneným projektom SHARECITY, v rámci ktorého sa skúmajú iniciatívy zdieľania potravín v mestách. Mnohé z týchto iniciatív sa zameriavajú na zmenšovanie množstva potravinového odpadu, či už prostredníctvom zberu zvyškov plodín, prevádzky centier redistribúcie potravín, alebo prevádzky komunitných jedální, v ktorých sa využijú jedlé prebytky potravín. Projekt sa venuje zdieľaniu potravín v mestských prostrediach sprostredkovaným informačno-komunikačných technológií (aplikácie, webové stránky a sociálne médiá), pričom sa skúmalo, čo táto reakcia s využitím vyspelých technológií znamená pre udržateľnú transformáciu v oblasti potravín.

Výskum prináša odpovede na otázky o vplyve zdieľania potravín v mestskom prostredí, prekážkach a výzvach, ktorým toto zdieľanie čelí, ako aj informácie o tom, kde a ako sa môžu tieto iniciatívy zefektívniť. „Keďže sa projekt zameriava na organizácie, ktoré využívajú na zdieľanie potravín informačno-komunikačné technológie, mohli by sme na diaľku identifikovať digitálnu stopu ich aktivít a potom použiť ich verejné profily na zmapovanie a kategorizáciu aktivít,“ vysvetlila.


Od začiatku projektu v roku 2016 profesorka Daviesová a jej tím rozšírili svoj výskum z domovskej základne v Dubline do miest naprieč Európou, Áziou, Austráliou a Severnou Amerikou. To, čo sa začalo ako nápad preskúmať úlohu a vplyv technológií v iniciatívach zdieľania potravín v mestách, sa rozrástlo do rozsiahlej voľne dostupnej a interaktívnej databázy, ktorá mapuje zdieľanie potravín v mestách na šiestich kontinentoch.

Vyvinuli tiež voľne dostupný online nástroj na posudzovanie vplyvu s názvom SHARE IT na meranie iniciatív zdieľania potravín a šírenie informácií o tom, ako prispievajú k udržateľnosti. V rámci projektu sa potom vytvorili budúce scenáre, čo vyvrcholilo manifestom za udržateľné zdieľanie potravín.


Podľa profesorky Daviesovej bola dôležitá stratégia sociálnych a online médií projektu, pretože iniciatívy v oblasti zdieľania potravín sú často neviditeľné. Keďže na hľadanie nových iniciatív využila tzv. crowdsourcing, hovorí: „Potrebovali sme skutočne zistiť podstatu toho, čo sa deje. Revolucionalizácia potravinového systému musí byť ušitá na mieru podľa miestneho kontextu.“

Systémy propagované v online databáze obsahujú širokú škálu koncepcií od šírenia tradičných poznatkov o listovej zelenine v Keni až po platformy na urýchlenie sprostredkovania nových prístupov. Jedným z príkladov je projekt City Labs v Budapešti, ktorý spája tvorcov politík, výskumníkov a pedagógov s cieľom pracovať na víziách programu EÚ FOOD 2030, ktorého cieľom je zabezpečiť fungovanie budúcich európskych potravinových systémov prostredníctvom výskumu a inovácií.


„Projektom SHARECITY oceneným Európskou radou pre výskum vyvrcholilo šesť rokov práce. V rámci tohto projektu vznikla nielen databáza SHARECITY100 mapujúca viac ako 4 000 iniciatív, ktorú využívajú ľudia z 93 krajín, ale taktiež prispôsobený súbor nástrojov na identifikáciu vplyvov týchto iniciatív na udržateľnosť – platforma SHARE IT a manifest za udržateľné zdieľanie potravín,“ uvádza profesorka Daviesová.

Toky odpadu opätovne nadobúdajú hodnotu

Presuňme sa z mesta na farmu. Digitálne zdatní výskumníci tiež zasievajú semienka technologických inovácií s cieľom zvýšiť hodnotu odpadu v agropotravinárskom priemysle. Podľa doktorky Tamary Fernandezovej z technologického centra CEIT v Španielsku by potenciál zhodnotenia materiálu z odpadu mohol dosiahnuť až 60 %.

Ako koordinátorka projektu MODEL2BIO pracuje doktorka Fernandezová na rozsiahlej simulácii výrobných reťazcov v rámci sektora. Napríklad tekutina stratená pri separácii mlieka pri výrobe masla a syra obsahuje cenné zložky vhodné na opätovné zužitkovanie. Ak zostaneme pri mliečnych výrobkoch, napríklad v supermarketoch môžu pri krájaní syra na strojoch skončiť na podlahe odrezky syra.


„Bude nasimulovaný celý hodnotový reťazec, na základe čoho poskytneme odporúčania z holistického hľadiska, ktoré berie do úvahy aj technické, ekonomické, environmentálne a sociálne faktory,“ vysvetľuje doktorka Fernandezová.


Aby sa splnili ciele EÚ, súčasné postupy nakladania s odpadom umožňujúce ukladanie odpadu na skládku, ktorá je najhoršou možnosťou, sa musia zlepšiť. Myšlienkou projektu MODEL2BIO je prepracovať koncepcie spracovania poľnohospodárskych produktov a využívať bežné odpadové produkty a toky odpadu v iných odvetviach.

„Existujú agropotravinárske spoločnosti, ktoré so svojimi zvyškovými tokmi zaobchádzajú ako s odpadom bez toho, aby vedeli, že sa tieto toky môžu stať surovinami pre iný priemysel v blízkosti ich zariadení.“ Spoločnosti navyše často spravujú svoje toky rutinne, pričom ignorujú možnú hodnotu svojich vedľajších produktov.

Keď sa linearita mení na cirkularitu

Po roku zhromažďovania informácií bude druhý rok venovaný získavaniu informácií z iných krajín na porovnanie. „Zámerom je vybrať odpady s najväčším potenciálom,“ hovorí doktorka Fernandezová, „aby agropotravinárske spoločnosti dosiahli väčší zisk a znížili vplyv na životné prostredie.“


Prognózy vplyvu systému MODEL2BIO sú optimistické: objem zvyškov pochádzajúcich z agropotravinárskeho priemyslu určených na skládky by sa mal znížiť o 10 % a celková uhlíková stopa by sa mala znížiť o 20 %. Okrem toho by sa tretina odpadu mohla využiť ako zdroj pre iné odvetvia biopriemyslu.

„Chceme vyvinúť nástroj, ktorý umožní všetkým členom agropotravinárskeho hodnotového reťazca prejsť od lineárneho hospodárstva, ktorého princípom je vyhadzovanie odpadu, k obehovému hospodárstvu, v ktorom sa odpad recykluje,“ vraví doktorka Fernandezová.


Agropotravinársky odpad, ako je napríklad kompost, je potenciálnou náhradou fosílnych zdrojov, a ak sa využíva ako surovina pre odvetvia biopriemyslu, má významnú pridanú hodnotu. Zmes molekúl a rôznorodosť jednotlivých zmesí však sťažujú jeho ohodnotenie a využitie.

Aj v tomto prípade má daný problém všetky znaky úlohy ideálnej pre spracovanie veľkého množstva údajov a modelovú simuláciu. Analýza typov mikróbov vo zvyškových agropotravinárskych tokoch odhaľuje ich interferenciu, napríklad pri fermentácii piva.


„Aj keď sme obmedzili počet skupín potravín a nápojov na mäso, zeleninu, mliečne výrobky a alkoholické nápoje, existuje toľko premenných, že je nemožné prijať rozhodnutia týkajúce sa udržateľnosti o využití ich odpadových produktov bez pomoci digitálneho zásahu,“ uzatvára doktorka Fernandezová.


Výskum v tomto článku bol financovaný EÚ. Tento článok bol pôvodne publikovaný v magazíne Horizon, the EU Research and Innovation Magazine.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie