Keďže euro môžete vymeniť za 123 ruských rubľov, tie si môžete ďalej rozmeniť na dovedna 12 300 kopejok.
Ak ruské peniaze „zmeníte“ v kovošrote, môžete získať takmer trikrát viac
Ruský rubeľ sa potáca. A to až tak, že tento týždeň by ste za euro dostali až 123 rubľov. Môžete však z toho vyťažiť aj viac, ak budete šikovní. Ako je to možné? Prezradíme vám návod.
Na Facebooku sa objavil nevšedný „podnikateľský zámer“, síce s nízkou možnosťou uskutočnenia, ale o to úsmevnejším podtónom. Ako výnosná zmenáreň môže poslúžiť obyčajný kovošrot. Neveríte? Presvedčte sa…
Matematika nepustí
Keďže euro môžete vymeniť za 123 ruských rubľov, tie si môžete ďalej rozmeniť na dovedna 12 300 kopejok. Jedna kopejka váži asi 1,5 gramu a spomenutých 12 300 kopejok tvorí dohromady 18,45 kg.
Ak to zanesiete do kovošrotu, kde kilogram takého šrotu vykupujú za aspoň 15 centov, na uvedenom množstve ruských peňazí môžete zarobiť 2,76 eura. Na jedinom eure tak môžete zarobiť ďalších 1,76 eura.
Vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Ako dlho ju ešte vydržia financovať?
Ruský vodca Vladimir Putin v decembri vyhlásil, že financovanie potrieb armády nemá obmedzenia a hoci sa zdá, že to tak naozaj je, jeho vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Poukazuje na to televízia CNN.
Podhodnotené skutočné náklady
Koncom minulého roka Putin podpísal rozpočet na národnú obranu v roku 2023 v hodnote 4,98 bilióna rubľov, čo je o trochu viac ako vlani.
Vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Tvorcovia politiky a podniky sú zbehlí vo zvládaní kríz, tvrdí Prokopenko. Podľa tohtoročných vládnych dokumentov sa však táto predpoveď zdvojnásobila na 9,7 bilióna, a to je už takmer trojnásobne viac ako Rusko minulo na obranu rok pred spustením invázie.
Tieto čísla pritom zrejme podhodnocujú skutočné náklady na ruské vojnové úsilie. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ktorý monitoruje armádne náklady vo svete, odhaduje, že línia „národnej obrany“ v oficiálnych rozpočtoch Ruska predstavuje len približne tri štvrtiny celkových vojenských výdavkov.
Vysoká ekonomická cena
Odborník na ruské hospodárstvo z britského think-tanku pre obranu a bezpečnosť RUSI Richard Connolly naznačuje, že by ruské vojenské náklady tento rok mohli dosiaľ prekračovať 100 miliárd dolárov.
Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti s ohľadom na ceny tovarov a služieb v Rusku odhaduje dokonca sumu okolo 300 miliárd dolárov.
Intenzívna podpora ozbrojených síl má však vysokú ekonomickú cenu. Ruský rozpočtový deficit sa od začiatku vojny prudko zväčšil, keďže príjmy z vývozu ropy a zemného plynu utlmili západné sankcie a výrazné zľavy pre zostávajúcich kupcov.
K tlaku sa pridali nižšie ceny energií v tomto roku a znižovanie výroby zamerané na ich podporu. Výnosy z ropného a plynárenského sektora boli v období od januára do júla o 41 percent nižšie ako v rovnakom období v roku 2022.
Nemôžu si požičať zo zahraničia
Vládny dlh v súčasnosti predstavuje 14,9 percenta HDP a očakáva sa, že porastie. A hoci je export stále väčší ako import, prebytok bol v prvom polroku 2023 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nižší o 85 percent, čo približuje krajinu k deficitu.
Krajiny s takýmto deficitom „bežného účtu“ sa zvyčajne spoliehajú na prílev zahraničného kapitálu, čo je vzhľadom na sankcie pre Moskvu obmedzená možnosť, povedal pre CNN hlavný ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics Liam Peach a pripomenul, že „Rusko si nemôže požičiavať zo zahraničia, je vylúčené zo západných kapitálových trhov“.
Okrem toho Rusko tiež nemôže využiť veľký podiel devízových rezerv svojej centrálnej banky, ktoré sú zmrazené na Západe. To znamená, že by mohlo byť nútené obmedziť dovoz.
Rýchlo miznúci prebytok podľa ruskej centrálnej banky prispel k znehodnoteniu rubľa. Ten tento rok stratil viac ako 30 percent svojej hodnoty a začiatkom tohto mesiaca oslabil za hranicu 100 rubľov za dolár.
Vojnu zvládnu financovať ešte asi rok
Slabší rubeľ sa potom premieta do rastu cien – ročná inflácia spotrebiteľských cien dosiahla v júli 4,3 percenta, čím prekročila cieľ centrálnej banky na úrovni štyroch percent. Banka v polovici augusta zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 3,5 percentuálneho bodu na 12 percent.
Je pritom možné, že budú potrebné aj ďalšie zvýšenia sadzieb alebo dokonca opätovné zavedenie kontrol zameraných na udržanie dolárov v Rusku, aj keď pravdepodobne spomalia hospodársky rast.
Alexandra Prokopenko z Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne skonštatovala, že tvorcovia politiky a podniky sú zbehlí vo zvládaní kríz. Rusko by podľa nej mohlo byť schopné financovať vojnu ešte asi rok, ale ak sa to pretiahne ďalej, vláda bude musieť urobiť „ťažké rozhodnutia“.
„Kompromisom bude, že budú musieť zvýšiť dane alebo znížiť výdavky na infraštruktúru, ako je výstavba ciest a údržba mostov, pretože vojenské výdavky si budú vyžadovať čoraz viac,“ poznamenala.
Najčítanejšia najnovšia správa
Ministri Blanár a Kamenický navštívia Indiu, rokovať budú aj o podpore slovenských inovácií
16.3.2025 (SITA.sk) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, predsedom Zahraničného výboru Národnej rady SR Mariánom Kérym, štátnym tajomníkom rezortu diplomacie Rastislavom Chovancom a delegáciou slovenských podnikateľov absolvuje v dňoch 17. až 20. marca pracovnú návštevu Indie.
Posilnenie vzťahov
Ako informoval rezort zahraničia, cieľom cesty, ktorá nadväzuje na minuloročnú podnikateľskú a politickú misiu, je posilnenie bilaterálnych vzťahov, rozšírenie hospodárskej spolupráce a podpora slovenských inovácií a technologických riešení na indickom trhu.
Počas pracovného programu v Dillí vystúpi minister zahraničia Blanár na multilaterálnej konferencii Raisina Dialogue 2025, ktorá sa každoročne koná pod záštitou indického ministerstva zahraničných vecí a nadácie Observer Research Foundation.
„Konferencia patrí medzi najvýznamnejšie geopolitické a geoekonomické podujatia a ponúkne priestor na diskusiu s lídrami svetovej politiky, podnikateľmi a odborníkmi o globálnych výzvach či strategických partnerstvách. Šéf slovenskej diplomacie vystúpi v panelovej diskusii spolu s ministrom zahraničných vecí Indie Subrahmanjamom Džajšankarom a ďalšími významnými partnermi na tému obrany územnej a politickej integrity zvrchovanosti,“ uviedlo ministerstvo zahraničia.
Prehĺbenie spolupráce
Slovenská delegácia sa v Indii zúčastní a vystúpi taktiež na špecializovanom ekonomickom fóre CII India – Europe Business Exchange, jednej z najväčších platforiem na prehĺbenie hospodárskej spolupráce medzi Indiou a Európou v organizácii Konfederácie indického priemyslu.
„Súčasťou podujatia budú rozsiahle podnikateľské stretnutia, ktoré umožnia slovenským firmám nadviazať nové obchodné partnerstvá alebo rozšíriť svoje existujúce aktivity na indickom trhu,“ zdôraznil rezort zahraničia.
Slovenský inovačný a technologický deň
Veľvyslanectvo SR v Dillí zároveň pripravilo Slovensko-indické fórum pod názvom Slovenský inovačný a technologický deň, čím nadviaže na minulý ročník, kedy na pôde ambasády rokovalo za účasti šéfa slovenskej diplomacie s podnikateľmi zo Slovenska viac ako 100 indických partnerov.
„Pre zástupcov slovenských firiem bude na zastupiteľskom úrade navyše pripravený workshop Doing Business in India, kde im odborníci a miestni partneri poskytnú praktické informácie o možnostiach investovania a podnikania v Indii,“ informovalo ministerstvo.
Minister zahraničia Blanár sa spolu s delegáciou zároveň presunie v závere pracovnej cesty do Kalkaty, kde slávnostne otvorí honorárny konzulát SR, ktorý bude dôležitým centrom pre rozvoj bilaterálnych vzťahov a podporu slovenských podnikateľských aktivít v regióne.
„Práve počas minuloročnej návštevy indická strana oficiálne potvrdila svoj súhlas s menovaním honorárneho konzula Slovenskej republiky v Kalkate,“ dodal rezort zahraničných vecí.
