Pre 41-ročnú Vadovičovú je to ôsma medaila z paralympijskej scény.
Vadovičová získala druhú medailu na paralympijských hrách v Paríži, posledný výstrel jej však nevyšiel
3.9.2024 (SITA.sk) - Slovenská reprezentantka v parastreľbe Veronika Vadovičová získala na paralympijských hrách v Paríži už svoju druhú medailu. V utorňajšom finále disciplíny ľubovoľná malokalibrovka v troch polohách na 50 m na strelnici v Chateauroux vybojovala striebro, keď získala 456,1 bodu.
Nebola ďaleko od zlata, ale nevyšiel jej posledný výstrel a predbehla ju Nemka Natascha Hiltropová, ktorá zvíťazila s náskokom štyroch desatín bodu pred Vadovičovou.
Predtým v nedeľu získala Vadovičová zlato vo vzduchovej puške SH1 na 10 m v miešanej súťaži v kategórii R3, v ktorej triumfovala pred strieborným Radoslavom Malenovským. Ten v utorok medzi mužmi tiež štartoval v ľubovoľnej malokalibrovke v troch polohách na 50 m, no v kvalifikácii obsadil 12. miesto a nedostal sa do finálovej osmičky.
Slovensko dosiaľ na PH 2024 v Paríži získalo päť medailí, z toho tri zlaté (3-2-0). Najprv v sobotu zvíťazil v stíhacích pretekoch na 4000 m paracyklista Jozef Metelka a zakrátko vyhrali vo finále štvorhry v parastolnom tenise Ján Riapoš s Petrom Lovašom. V nedeľu pridali ďalšie dve medaily Vadovičová a Malenovský.
Najčítanejšia najnovšia správa
Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, odborník upozorňuje na dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy
11.9.2024 (SITA.sk) - Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, tvrdí odborník z INESS. Analytik z INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje na negatívne dôsledky zásahov politikov do mzdovej politiky súkromných firiem na Slovensku.
Zhoršenie pracovných podmienok
Argumentuje, že pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy alebo zdravotných odvodov vedie k zhoršeniu pracovných podmienok a znižovaniu zamestnaneckých benefitov.
„Zamestnávatelia z donútenia síce zvýšia peňažnú časť, ale následne sa budú snažiť ušetriť v tej nepeňažnej. Nie preto, že by chceli škodiť zamestnancom, ale preto, že musia udržať ekonomickú opodstatnenosť ich pracovného miesta," hovorí Chovanculiak.
Dodáva, že takéto zásahy vedú k znižovaniu nepeňažných kompenzácií, ako sú priaznivé pracovné prostredie, zamestnanecké výhody alebo flexibilná pracovná doba. Podľa Chovanculiaka sú nepeňažné kompenzácie pre zamestnávateľov rovnakými nákladmi ako peňažná mzda, a spolu tvoria celkovú cenu práce.
Obviňovanie zamestnávateľov
Róbert Chovanculiak ďalej zdôrazňuje, že tento proces vedie k viditeľným zmenám ako krátenie benefitov alebo zliav, ale aj k menej viditeľným zhoršeniam pracovného prostredia, ako sú kratšie prestávky alebo prísnejšie sledovanie produktivity.
„Zamestnanci si tento postupný proces zhoršenia pracovného prostredia spravidla nespoja s tým, že ide v skutočnosti o ‚platbu’ za politikmi pretlačené zvýšenie peňažnej odmeny," konštatuje Chovanculiak.
Zamestnanci preto začnú obviňovať zamestnávateľov, ktorí tlačia na ich výkon a často nadobudnú dojem, že ich zamestnávateľ chce pre svoj vlastný prospech poriadne vyžmýkať.
Na záver analytik dodáva, že slovenskí voliči si často neuvedomujú, že tlieskajú opatreniam, ktoré znižujú príjemnosť ich pracovného prostredia na úkor vyššej peňažnej odmeny.
