Z plánovaných 44 sudcov ich pôsobí na Správnom súde v Bratislave iba 19, podľa Dubovcovej môže obsadenie voľných miest trvať aj dva roky.
Správny súd v Bratislave má nedostatok sudcov, niekoľkí úspešní uchádzači odmietli nastúpiť kvôli nízkemu platu (video)
7.7.2023 (SITA.sk) - Mesiac po začatí jeho činnosti na Správnom súde v Bratislave pôsobí 19 aktívnych sudcov z plánovaných 44. Uviedla to dnes na tlačovej besede predsedníčka súdu Jannette Hajdinová s tým, že celkový počet sudcov preložených na súd je 23, avšak štyri sudkyne čerpajú materskú alebo rodičovskú dovolenku. Jedna z nich sa však na súd vráti už v auguste.
Nedostatočný plat
„Neustále sa snažíme obsadzovať a doobsadzovávať počet sudcov cez výberové konania," povedala Hajdinová s tým, že súd organizuje výberové konania aj pokiaľ ide o iných zamestnancov, napríklad vyšších súdnych úradníkov, asistentky, tajomníkov alebo IT pracovníkov.
Problémom v tejto oblasti sú však podľa nej nízke platové ohodnotenia.
„Už sa nám aj stalo, že tí úspešní uchádzači, ktorí sa umiestnili vo výberových konaniach na popredných miestach, odmietli nastúpiť práve z tohto dôvodu, že plat považovali za nedostatočný," zdôraznila predsedníčka súdu.
Podľa ministerky spravodlivosti Jany Dubovcovej je podobná situácia s personálom aj na iných súdoch.
227 žalôb za jún
„Pokiaľ ide o obsadzovanie voľných miest sudcov, tieto miesta sa obsadzujú veľmi dlho," povedala s tým, že obsadenie voľného miesta sudcu trvá od šiestich mesiacov do jeden a pol roka.
Za danej situácie bude podľa nej trvať približne dva roky, kým bude mať Správny súd v Bratislave navrhovaný plný počet sudcov.
Hajdinová doplnila, že súd za prvý mesiac svojho fungovania prevzal od krajských súdov v Bratislave, Trnave a Nitre celkovo 5766 nerozhodnutých spisov.
„A za prvý mesiac jún už máme 227 nových žalôb," dodala.
Najčítanejšia najnovšia správa
Izrael pokračoval v bombardovaní Pásma Gazy po tom, ako USA vetovali rezolúciu OSN o okamžitom prímerí
9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.
Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.
Zomreli tisíce ľudí
Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.
Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt
Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.
Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.
USA naďalej odmietajú prímerie
Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.
Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.
