Grigorij Mesežnikov
Snaha Fica o zmenu zahranično-politickej orientácie Slovenska sa môže týkať postoja k Ukrajine, hovorí Mesežnikov
Snaha premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o zmenu zahranično-politickej orientácie Slovenska sa môže týkať postoja k Ukrajine. Pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Poukázal na to, že z Ficových vyjadrení nie je jasné, čo presne by chcel zakomponovať do nového stanoviska k zahranično-politickej orientácii Slovenska. Nemyslí si však, že premiér by chcel zrušiť naše ukotvenie v Európskej únii a NATO.
„To by som nečakal ani od Fica. Vidíme však, že je pre neho problém držať sa línie, ktorá sa vypracovala spoločne v EÚ a do istej miery aj tej v NATO. Má problém s niektorými trendmi a politikami, ktoré presadzuje Európska únia, respektíve drvivá väčšina členských krajín. Týka sa to najmä Ukrajiny, kde si viem predstaviť, že by chcel presadiť nejaké revizionistické ustanovenia jednoznačnej podpory Ukrajiny,“ povedal Mesežnikov. Zatiaľ čo Európska únia jednoznačne podporuje Ukrajinu, Robert Fico nie, podotkol.
Možný nesúhlas prezidenta Pellegriniho
Fico vyhlásil, že nástup iných názorov, ako presadzuje Brusel, a popieranie základných demokratických pravidiel, ho núti navrhnúť najvyšším ústavným činiteľom a predsedom vládnych koaličných strán, aby „vydali v danej situácii spoločné stanovisko definujúce obsah a kvalitu zahranično-politickej orientácie Slovenska a zásady, ktorými sa v zahraničných otázkach riadime“.
Podľa Mesežnikova je možné, že to, čo Fico avizoval, sa teraz zaseklo na nesúhlase prezidenta Petra Pellegriniho a strany Hlas-SD. Pellegrini sa totiž vyjadril, že deklarácia o zahraničnej politike Slovenska, ktorú pred štyrmi mesiacmi podpísali traja najvyšší ústavní predstavitelia Slovenskej republiky, poskytuje v súčasnosti dostatočný priestor na výkon každodennej politickej práce.
Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok v podobnom duchu vyhlásil, že s prijatým memorandom sa ako strana plne stotožňujú a nevidia potrebu meniť jeho základné hodnoty. Mesežnikov na margo toho podotkol, že vyhlásenia sú jedna vec, no Hlas v skutočnosti robí politiku, ktorá Slovensko od tohto ukotvenia vzďaľuje.
O čom sa rozprávali Fico a Putin sa nikto nedozvie
Revízia zahraničnej politiky by sa tiež mohla podľa politológa teoreticky týkať vzťahu k niektorým krajinám.
„Napríklad Slovensko nepodporilo zavedenie sankcií proti členom gruzínskej vlády. V tejto oblasti by možno mohol Fico do nového stanoviska zaradiť niečo kritizujúce Európsku úniu za to, že zasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín,“ myslí si.
Vyhlásenie Roberta Fica prišlo dva týždne potom, čo sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Obsah ich trojhodinového rozhovoru sa už podľa Mesežnikova zrejme nikto nikdy nedozvie, keďže Fico bol na stretnutí sám.
„Premiér sa v poslednom období správa ako advokát Ruska. V tejto oblasti by sa preto dali očakávať nejaké návrhy, napríklad na zrušenie sankcií voči Rusku či normalizáciu vzťahov s Ruskom, prípadne možno aj niečo vo vzťahu s Čínou, ktorú tiež nedávno navštívil,“ domnieva sa.
Smer nás ťahá ku krajnej pravici
Politológ poukazuje tiež na to, že Fico navštívil v poslednom období samé krajiny, ktoré sú pre Slovensko z viacerých dôvodov problematické – Azerbajdžan, Čínu, Rusko, bol v Belehrade, udržuje osobitné vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a bol na súkromnej návšteve vo Vietname. „Aj z tohto sa dajú vyčítať jeho preferencie a to, kde sa cíti lepšie – či v našich partnerských a spojeneckých krajinách, alebo v štátoch s takýmito režimami,“ skonštatoval Mesežnikov.
Bývalý politik Peter Weiss v komentári na webe www.sita.sk vyslovil domnienku, či nejde o to, aby prezident a koaliční partneri takýmto vyhlásením predsedovi Smeru pomohli elegantnou formou zavŕšiť jeho prechod na pozície krajnej pravice aj v medzinárodnom, resp. európskom rámci a vytvorili tak platformu pre kooperáciu s platformou Patrioti pre Európu. Tú založili Viktor Orbán, Andrej Babiš a čerstvo designovaný kandidát na rakúskeho kancelára Herbert Kickl.
„Fico nemôže definovať zahraničnopolitický kurz krajiny s prihliadnutím na nejaké svoje stranícke preferencie. Ale mohol by dať do stanoviska niečo také, že chce podporovať spoluprácu s národne orientovanými stranami,“ myslí si Mesežnikov.
Upozornil na to, že europoslanci za Smer-SD hlasujú v Európskom parlamente takmer rovnako ako politici krajnej pravice. Odklon od sociálnej demokracie a príklon ku krajnej pravici je zrejmý, aj keď formálny prechod ešte Fico neuskutočnil, dodal.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
