Konflikt na Ukrajine priniesol šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu.
Slovensko má reálnu šancu oživiť zbrojársku výrobu, vojna na Ukrajine mu priniesla hneď dva rozvojové impulzy
Konflikt na Ukrajine priniesol šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu. Vyplynulo to z analýzy brokera Zetano, podľa ktorej má Slovensko v dôsledku konfliktu na Ukrajine reálnu šancu oživiť zbrojársku výrobu, a to predovšetkým vo výrobe munície.
Z troch percent na jedno
Ako sa uvádza v analýze, vojenská agresia Ruska proti Ukrajine priniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO.
Jedna priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať dve percentá HDP na obranu, a tiež dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu, čo je teda aj prípadom Slovenska.
Konflikt na Ukrajine priniesol šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu. Vyplynulo to z analýzy brokera Zetano, podľa ktorej má Slovensko v dôsledku konfliktu na Ukrajine reálnu šancu oživiť zbrojársku výrobu, a to predovšetkým vo výrobe munície.
Z troch percent na jedno
Ako sa uvádza v analýze, vojenská agresia Ruska proti Ukrajine priniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO.
Jedna priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať dve percentá HDP na obranu, a tiež dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu, čo je teda aj prípadom Slovenska.
„Kým Slovensko ešte v roku 1995 vynakladalo na obranu viac ako tri percentá HDP, do roku 2013 tento podiel klesol o dve tretiny. Aj keď výdavky na obranu v roku 2018 zásadne narástli na 1,8 percenta a v roku 2019 na 1,9 percenta, Slovensko stále nedosiahlo hranicu dvoch percent, ktorá sa považuje za splnenie jedného zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO,“ vysvetlil broker Zetano.
Slovensko teda patrilo v obranných výdavkoch medzi najslabšie štáty, dnes sa blíži k 2 percentám HDP. Ministerstvo obrany má na nasledujúcich desať rokov v pláne investovať do modernizácie armády 9 miliárd eur.
„Realizuje sa nákup nových obrnených transportérov Patria z Fínska, nadzvukových stíhačiek F16, pripravuje sa obstaranie amerických vrtuľníkov Viper a moderných radarov,“ píše sa v analýze s tým, že rezort obrany pokračuje v nákupe celkovo 22 húfnic Zuzana 2 a pripravuje aj veľké projekty na modernizáciu svojich pozemných síl a podzvukového letectva.
Dvojfázové zvyšovanie kapacít
Ako sa ďalej uvádza v analýze, do úvahy pripadá aj potenciálne strojnásobenie výroby delostreleckej munície.
„Slovensko má dvoch výrobcov delostreleckej munície – pološtátny ZVS Holding a MSM Group zo skupiny CSG českého zbrojára Jaroslava Strnada. Do Putinovej agresie vyrábala ZVS Holding približne 25-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Už minulý rok však táto dubnická firma počet zdvojnásobila na 50-tisíc,“ vysvetlil broker Zetano.
Nasledujúce zvyšovanie kapacít bude dvojfázové, pričom prvé bude od 1. januára 2024 a druhé od 1. januára 2025. To znamená, že od roku 2024 by sa mohlo vyrobiť až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne a táto kapacita by mohla vzrásť až na 150-tisíc. Slovensko je teda schopné vyrábať pomerne veľký sortiment vojenskej techniky a materiálu.
„Napríklad MSM Group je schopná vyrábať celý životný cyklus delostreleckej, tankovej a mínometnej munície západného aj východného kalibru. V tejto súvislosti sa Slovensko niekedy dokonca označuje za muničného giganta alebo za krajinu, ktorá je na munícii nezávislá,“ uvádza sa v analýze.
Sme schopní vyrábať zbrane a techniky
Obranný priemysel na Slovensku je schopný vyrábať celý rad ťažkých a ľahkých zbraní vrátane tankovej techniky, kolesových a pásových obrnených vozidiel, delostrelectva, ručných zbraní, ženijnej techniky a dokáže vyvíjať aj rôzne systémy pre tanky a obrnené vozidlá.
V oblasti obranného priemyslu má podľa analytického tímu Zetano Slovensko na čom stavať a súčasný vývoj mu dal podnet na revitalizáciu.
Slovensko začalo intenzívne pracovať aj s českým obranným priemyslom, pričom ambíciou oboch krajín je aj prenikanie na svetové trhy a koordinácia projektov Európskeho obranného fondu. Na posilnenie obranných kapacít členských krajín EÚ bude každoročne k dispozícií 5,5 miliardy eur.
Najčítanejšia najnovšia správa
