Na konci minulého roka začal rezort zdravotníctva s realizáciou prvej fázy kategorizácie nemocníc.
Slovenské zdravotníctvo svojimi výsledkami nestačí na okolité ani západoeurópske krajiny, priznáva vládny materiál
Výsledky slovenského zdravotníctva zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. V Národnom programe reforiem SR na rok 2023 to priznáva Ministerstvo financií SR.
Upozorňuje na to, že podobne ako vo vyspelých krajinách výdavky na zdravotníctvo rastú výraznejšie ako slovenská ekonomika.
Optimalizácia nemocníc
V materiáli, ktorý vláda každoročne zasiela Európskej komisii, rezort financií vyzdvihuje výrazné zvýšenie mzdového ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ako aj zvýšenie finančných zdrojov pre ambulantnú starostlivosť.
Pozornosť upriamuje aj na novelu liekovej legislatívy, ktorou sa má podporiť vstup inovatívnych liekov na slovenský trh. Kľúčovým opatrením pre zefektívnenie financovania v sektore je podľa ministerstva financií pokračovanie zavádzania DRG mechanizmu a optimalizácia siete nemocníc.
Na konci minulého roka začal rezort zdravotníctva s realizáciou prvej fázy kategorizácie nemocníc. V zdravotníctve sa podľa materiálu od tohto roku zavádzajú aj dôležité systémové zmeny v regulácii verejného zdravotného poistenia.
Príspevky pre ambulancie
V rámci plánu obnovy a odolnosti sa odštartovali prvé kroky na podporu všeobecnej ambulantnej starostlivosti formou príspevkov pre ambulancie. Na zlepšenie infraštruktúry v zdravotníctve boli vlani schválené plány na výstavbu nových nemocníc.
„V oblasti dlhodobej starostlivosti sa pozornosť venuje zvyšovaniu kvality služieb cez reformu dohľadu nad ich poskytovaním, ale navyšujú sa aj zdroje na budovanie kapacít a adekvátnejšiu úhradu za poskytované služby zdravotnými poisťovňami,“ uvádza sa v národnom programe reforiem.
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
