Ako hnutie pripomenulo, Denníku N nariadili, aby sa zdržal zverejňovania a šírenia tvrdení o tom, že je Bombic neonacista, extrémista či antisemita, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania.
Slovenské protifašistické hnutie je znepokojené nad rozhodnutím sudkyne v prípade Bombica, hovorí o nebezpečnom posune v chápaní trestnoprávnej zodpovednosti
9.12.2024 (SITA.sk) - Extrémizmus a antisemitizmus Daniela Bombica je jasný a ním samotným neskrývaný. Upozornilo na to Slovenské protifašistické hnutie (SPH), ktoré tak vyjadrilo znepokojenie nad rozhodnutím sudkyne Mestského súdu Bratislava IV voči Denníku N.
Slovenské protifašistické hnutie už dlhodobo upozorňuje a varuje pred šírením rôznych foriem extrémistických ideológií a postojov.
"V celej histórií sa rôzne formy extrémizmu a fašizmu šírili vždy najprv plazivým spôsobom. O to nebezpečnejšie je, keď získavajú legitimitu vo vládnej, zákonodarnej aj súdnej moci. Vtedy skutočne hrozí nebezpečenstvo, že sa extrémistické názory zmocnia aj orgánov štátu," upozornilo hnutie.
Prezumpcia neviny
Slovenské protifašistické hnutie vysvetlilo, že sudkyňa sa v tejto súvislosti odvoláva na prezumpciu neviny. Podľa hnutia tu však ide o nebezpečný posun v chápaní trestnoprávnej zodpovednosti.
"Nemôže sa vzťahovať na označovania osoby či pomenúvania jej názorov. Byť extrémistom, neonacistom alebo antisemitom totiž nie je trestné. A žiadne konanie nie je v tomto zmysle proti Bombicovi vedené," priblížilo hnutie a upozornilo, že to, čo je však trestné, je šírenie, podnecovanie a rozširovanie takýchto názorov a postojov.
Pokus o zákaz pomenúvania javov a názorov je nebezpečný
Slovenské protifašistické hnutie zdôraznilo, že to, že je niekto extrémista, nie je vo verejnom priestore podozrenie, ale názor. V takomto prípade by potom podľa hnutia nemohol niekto označovať iných alebo samého seba ako konzervatívca, kozmopolitu, populistu, liberála či národniara. Hnutie vysvetlilo, že ide o spoločensky zabehanú svetonázorovú kategorizáciu ľudí a ich názorov.
"Žiadne z týchto označení nemieri na trestnoprávnu zodpovednosť," dodalo SPH, podľa ktorého je, naopak, práve pokus o zákaz pomenúvania javov a názorov krajne nebezpečný. Obmedzuje to podľa hnutia verejnú kryštalizáciu názorov či postojov, a práve takáto forma obmedzenia slobody slova je len ďalším "posunom plazivého fašizmu v našej spoločnosti".
Hnutie podotklo, že žiadna sloboda slova neobmedzuje právo kohokoľvek dožadovať sa ochrany svojej dôstojnosti a cti, a teda aj Bombica. "Ten sa však o takúto ochranu neusiloval – pretože v jeho prípade je jeho extrémizmus a antisemitizmus jasný a ním samotným neskrývaný," vyhlásilo SPH, ktoré preto vyzýva zákonodarcov, vládnych a súdnych činiteľov, aby sa vyhli akýmkoľvek formám legitimizácie a podpory hnutí a názorov, ktoré smerujú k potlačeniu práv a slobôd a podnecovaniu rasovej, národnostnej či etnickej nenávisti.
Vyjadrenie šéfredaktora Denníka N
Na sociálnej sieti sa v tejto súvislosti vyjadril aj šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný. "Súd zakázal, aby sme o Bombicovi písali tri slová, ktoré ho dokonale vystihujú. Nemôže nám však zakázať, aby sme toto rozhodnutie namietali. Nemôže nám ani zakázať, aby sme o Bombicovi písali, keď sa znovu bude vyhrážať, keď bude klamať a ohrozovať nevinných ľudí," zdôraznil Kostolný a dodal, že súd im nemôže zakázať písať ani o tom, že tento prípad ukazuje, že súčasná vláda má blízko k neonacistom, extrémistom a antisemitom.
Minister spravodlivosti Boris Susko sa v reakcii na slová Kostolného na sociálnej sieti vyjadril, že Denník N necháva svojich čitateľov vulgárne útočiť na sudkyňu, lebo sa im nepáči jej rozhodnutie.
"Kostolný kritizuje nenávistné prejavy Bombica a súčasne na sociálnej sieti otvára ring voľný pre svojich sympatizantov, aby sprosto útočili na sudkyňu za jej nezávislé rozhodnutie. Takéto útoky musíme rezolútne odmietnuť," vyhlásil Susko.
Denník N podľa Suska spochybňuje celú justíciu
Denník N podľa Suska spochybňuje celú justíciu a ústavný súdny systém a podnecuje na nerešpektovanie súdnych rozhodnutí a tiež nenávisť voči sudcom, ktorý nerozhodnú tak, ako si to denník želá.
"Na jednej strane kritizuje, ak niekto vyjadrí negatívny názor na merito súdneho rozhodnutia, ale sám ide ešte ďalej, pretože spochybňuje samotnú podstatu súdneho rozhodovania a podnecuje k nerešpektovaniu súdov, čo je útok na podstatu demokracie a právneho štátu," zdôraznil Susko. Minister doplnil, že denník útočí okrem justície aj na vládu a výkon advokácie.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
