28.11.2024 (SITA.sk) - Koaliční poslanci vo štvrtok schválili novelu zákona o prokuratúre, ktorá na Generálnej prokuratúre SR zákonom ukotvuje oddelenie závažnej kriminality ako jej organizačnú zložku.

Ako vyplýva zo schválenej novely z dielne poslancov Zuzany Plevíkovej, Miroslava Čellára a Ivana Ševčíka, účelom zriadenia oddelenia je zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie, a to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom.

Ide o nový Úrad špeciálnej prokuratúry?

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko už v septembri upozornil, že uzákoniť oddelenie závažnej kriminality ako povinnú organizačnú zložku Generálnej prokuratúry SR v postate znamená obnovenie zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Ako uviedol na portále pravnelisty.sk., oddelenie závažnej kriminality už bolo vytvorené na generálnej prokuratúre príkazom generálneho prokurátora, ktorý sa týka organizačného poriadku prokuratúry a do určitej miery nahradilo zrušený ÚŠP.

Spadajú pod neho totiž trestné činy, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, a prokurátori tohto oddelenia vykonávajú aj prvostupňový dozor v prípravnom konaní.

Bude mať rovnaké nedostatky

Oddelenie však podľa sudcu vzniklo vnútrorezortnou normou prokuratúry a môže byť kedykoľvek generálnym prokurátorom zrušené či zlúčené s inou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry.

Ukotvením oddelenia ako organizačnej zložky GP SR podľa Šamka fakticky opätovne vznikne Úrad špeciálnej prokuratúry, „a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov“.

Novela je síce podľa Šamka ohľadne zriadenia oddelenia závažnej kriminality formulovaná tak, že by malo ísť najmä o tzv. druhostupňovú prokuratúru, teda prokurátori tohto oddelenia by mali vykonávať činnosť hlavne vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, avšak poukazuje na slovo „najmä“.

Z toho je podľa sudcu zrejmé, že toto oddelenie bude vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach, tak, ako je tomu aj v súčasnosti, keď oddelenie závažnej kriminality funguje prakticky ako tzv. „malý“ ÚŠP, avšak nie na podklade zákona.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.