Na samite Európskej únie sa bude vo štvrtok rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny, Fico hovoril o možnosti veta.
Pellegrini chápe požiadavku Fica pred samitom EÚ, aby Ukrajina umožnila tranzit plynu do Európy
5.3.2025 (SITA.sk) - Prioritou každého národa a každej krajiny bude podľa prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho vzhľadom na situáciu vo svete zabezpečenie bezpečnosti. „Uvedomujeme si potrebu zvýšenia obranyschopnosti samotnej Európy, ale stále ako európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie,“ povedal Pellegrini po prezidentskom samite Slavkovského formátu v Slavkove pri Brne.
Treba si podľa neho priznať, že aktuálny stav armád jednotlivých európskych krajín Severoatlantickej aliancie nedokáže garantovať plnú bezpečnosť. Potrebné je pestovať korektné vzťahy s novou americkou administratívou a reagovať možno menej panicky na každú myšlienku, ktorá prichádza zo Spojených štátov.
Plyn z východnej časti sveta
Európa musí podľa slovenského prezidenta nájsť spoločný recept na riešenie všetkých výziev, pred ktorými stojí, a nejde len o trvalý mier pre Ukrajinu.
Prezident Pellegrini chápe požiadavku predsedu vlády Roberta Fica, aby sa do záverov nadchádzajúceho samitu Európskej únie dostala požiadavka, aby Ukrajina umožnila tranzit plynu do Európy.
Predseda vlády odchádza podľa neho na samit za situácie, kedy ukrajinský prezident Zelenský oznámil, že od 1. januára neumožní pokračovať v tranzite akéhokoľvek plynu cez územie Ukrajiny smerom na Slovensko, pričom Slovensko reverzným tokom zásobuje Ukrajinu plynom a pomáha aj elektrickou energiou.
„Ak teda má Európska únia, vrátane Slovenska, Ukrajine neustále pomáhať, aj Ukrajina môže urobiť gesto a umožniť tranzit plynu z východnej časti sveta, aby sme ho mali dostatok a aby sme dokázali znížiť jeho ceny,“ povedal Peter Pellegrini s tým, že ide o národnoštátne záujmy Slovenska.
Stretnutie na symbolickom mieste
Pellegrimi sa spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom a rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom stretol na symbolickom mieste, a to na zámku Slavkov pri Brne. Pripomenuli si tak desiate výročie podpísania Slavkovskej deklarácie.
Išlo o historicky prvý samit S3 na prezidentskej úrovni. Prezidenti rokovali o aktuálnych zahraničnopolitických výzvach, situácii na Ukrajine, budúcnosti transatlantických vzťahov a rozširovaní EÚ.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
