Maďarský premiér Orbán začal boj aj za slovenského premiéra Roberta Fica a za lacné pohonné látky v Česku. Je o tom presvedčený hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Viktor Orbán totiž blokuje predĺženie sankcií EÚ voči Rusku.

Ich odblokovanie podmieňuje splnením troch požiadaviek. Obnovením tranzitu plynu cez Ukrajinu, pokračovaním v preprave ruskej ropy cez ukrajinské územie a zabezpečením bezpečnosti plynovodu TurkStream.

Česko mimo hry

Jednou z hlavných podmienok maďarského premiéra je, aby Kyjev začal Ukrajinou opäť púšťať plyn z Ruska. „Nádej tak svitá aj slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Fico teda dosiahne svojho a plyn cez Ukrajinu na Slovensko čoskoro zase potečie,“ dodal Kovanda.

Jednou z možností je podľa neho tá, že by ruský plyn prúdil cez Ukrajinu ako plyn azerbajdžansky alebo slovenský, takže by Kyjev tranzit toleroval. „V takom prípade by však ruský plyn prúdil opäť vo vyššej miere aj do Česka. Vlani v novembri podľa údajov českého štatistického úradu predstavoval ruský plyn 70 % z celkového dovozu tejto suroviny do ČR,“ podotkol Kovanda.

Pokiaľ by Slovensko zaistilo dodávky plynu z východu, Česko nebude podľa Kovandu môcť zarábať na preprave plynu zo západnej Európy na Slovensko a plynovody štátneho podniku Net4Gas zostanú z hľadiska tranzitu viac-menej prázdne. „To by znamenalo, že si české domácnosti a firmy môžu od budúceho roka výraznejšie priplatiť za plyn, konkrétne za regulovanú zložku jeho ceny,“ upozornil Kovanda.

Tranzit lákavý aj pre Ukrajinu

Americká banka Citigroup začiatkom januára uviedla, že preprava plynu ukrajinským tranzitom do EÚ sa znova obnoví, aj keď nie je isté, kedy. Obnova prepravy podľa analytikov banky nastane preto, lebo taký tranzit plynu je relatívne ekonomicky najvýhodnejší.

Tranzit plynu je však lákavý aj pre ukrajinskú stranu, upozorňuje Kovanda. „Ukrajinu nejde v tejto veci vnímať ako monolit. Objavujú sa hlasy, ktoré volajú po pokračovaní tranzitu, lebo sú s ním spojené nemalé tranzitné poplatky. Podľa britskej analytickej spoločnosti Capital Economics, Ukrajina ukončením tranzitu príde o 0,5 % HDP, čo je viac ako Rusko ako aj Slovensko. Na druhej strane sa v Kyjeve objavujú aj takí politici, ako napríklad bývalý prezident Porošenko, ktorí chcú legislatívne zakázať dokonca aj doposiaľ prebiehajúcu prepravu ruskej ropy cez Ukrajinu,“ uviedol Kovanda.

Tranzit ropy

Ďalšou Orbánovou podmienkou je aj preto to, aby Kyjev zachoval tranzit ropy cez svoje územie. Tá v súčasnosti prúdi južnou vetvou ropovodom Družba nielen do Maďarska, ale aj na Slovensko a do Česka.

Import lacnej ruskej ropy je podľa Kovandu kľúčovým dôvodom, prečo má teraz Česko najlacnejšie pohonné látky v krajinách V4 a skoro v celej EÚ.

„Maďari totiž uvalili na zľavnenú ruskú ropu mimoriadnu kompenzujúcu daň a Slováci zase majú vyššie bežné dane ako Česi. Orbán tak svojim spôsobom bojuje aj za naďalej lacné pohonné hmoty v Česku. Hoci v polovici tohto roka by už Česko malo byť na ruskej rope dodávanej Družbou úplne nezávislé,“ konštatoval Kovanda.

Treťou podmienkou maďarského premiéra Orbána je, aby Ukrajina prestala s útokmi na plynovod TurkStream. „Ide o poslednú cestu, ktorou ešte ruský plyn do EÚ potrubne prúdi,“ uzavrel Kovanda.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.