Keď sa povie závislosť, väčšina z nás si predstaví alkohol, cigarety či tvrdé drogy. Lenže závislosť sa môže nenápadne zakrádať aj tam, kde by sme ju možno nečakali – v lekárni medzi voľnopredajnými liekmi.

Nosové spreje, preháňadlá či tabletky na spanie môžu pri nesprávnom používaní spôsobiť vážne problémy a ich dlhodobé užívanie môže viesť k závislosti.

Môže sa človek naozaj stať závislým na voľnopredajných liekoch? Ktoré sú najrizikovejšie?

Áno, aj voľnopredajné lieky môžu vyvolať závislosť, hoci riziko je vo všeobecnosti nižšie ako pri liekoch na predpis. Najrizikovejšie sú:

Lieky proti bolesti s obsahom kodeínu alebo tramadolu: Tieto lieky patria medzi opioidy a môžu viesť k fyzickej aj psychickej závislosti. Mám ale za to, že všetky opioidné analgetiká sú na predpis. Avšak aj neopioidné lieky na bolesť majú svoje riziká, a to práve pri dlhodobom až trvalom užívaní, kde síce nežiaduce účinky nie sú tak silné ako u „opiátov“, ale na druhej strane tu pramení riziko z toho, že spotreba týchto liečiv nie je pod kontrolou lekára. Hrozí teda nadužívanie alebo trvalé užívanie bez riešenia príčiny bolesti, a tým pádom riziko poškodenia pečene alebo podráždenia žalúdka.

Lieky na spanie a upokojenie: Dlhodobé užívanie môže viesť k tolerancii a závislosti. Lieky na spanie a upokojenie sú viazané na lekársky predpis. Problematikou doplnkov stravy na upokojenie a spánok môže byť obsah extraktu trezalky bodkovanej, ktorá je na tieto ťažkosti vhodná, ale je kontraindikovaná s veľkým množstvom liekov, pretože môže znižovať ich účinok.

Nosné spreje a kvapky s obsahom dekongestív: Pri dlhodobom používaní môžu spôsobiť tzv. rebound efekt, kedy sa nos upchá ešte viac po vysadení lieku.

Preháňadlá: Časté užívanie môže viesť k tomu, že črevá stratia schopnosť prirodzenej peristaltiky.

Je nebezpečnejšie ich dlhodobé používanie alebo nesprávne dávkovanie?

Pri uvedených štyroch skupinách v predchádzajúcej otázke hrozí oboje.

Prečo sú nosové spreje považované za jeden z najčastejších problémov v tomto smere?

Dlhodobé užívanie mení nosovú sliznicu. Zmena môže byť dlhodobým užívaním tzv. nosných dekongestív trvalá. Nosová sliznica teda môže opuchnúť trvalo bez ohľadu na nádchu.

Aké sú prvé varovné príznaky, že niekto môže byť závislý na liekoch alebo konkrétne nosných sprejoch?

Medzi prvé varovné príznaky patria: neschopnosť prestať užívať liek napriek negatívnym následkom, zvyšovanie dávky alebo frekvencie užívania, či abstinenčné príznaky po vysadení lieku (napr. úzkosť, nespavosť, bolesti). V prípade nosných sprejov neustále upchatý nos, potreba čoraz častejšej aplikácie spreja.

Ak si uvedomíme, že sme na nosných sprejoch závislí, ako sa zbaviť závislosti?

Postupne znižujte dávku a frekvenciu užívania.

Používajte sprej len do jednej nosnej dierky.

Vyskúšajte alternatívy, ako sú nosové výplachy s fyziologickým roztokom alebo inhalácie. Je ale potrebné rovno upozorniť pacienta, že účinky sa s nosnými dekongestívami nemôžu porovnávať.

V prípade ťažkostí či nezvládnutí vysadenia nosných sprejov vyhľadajte lekársku pomoc. Odbúranie dlhodobého užívania dekongestantov je vhodné riešiť s ORL špecialistom, ktorý väčšinou nasadí postupné odvykanie za pomoci kortikoidových sprejov do nosa. Odvykanie sa prevádza postupne vždy v jednej nosnej dierke.

Sú na trhu alternatívy k nosným sprejom, ktoré nevyvolávajú závislosť?

Áno, existujú. Napríklad:

Nosné spreje s morskou soľou: Zvlhčujú sliznicu a pomáhajú uvoľniť upchatý nos.

Inhalácie s esenciálnymi olejmi: Uvoľňujú dýchacie cesty a zmierňujú zápal. Pri esenciálnych olejoch len pozor – overiť si na malých dávkach a krátkej expozícii, že na dané esenciálne oleje nemáte nežiaducu reakciu. Esenciálne oleje sú totiž v skutočnosti silné prírodné látky.

Nosné výplachy s fyziologickým roztokom: Odstraňujú hlien a nečistoty z nosových dutín.

Čo by ste odporučili pacientom, ktorí majú chronickú bolesť, aby sa vyhli závislosti na liekoch?

Dôležité je liečiť príčinu bolesti, nielen príznaky. Netajte tento problém pred svojimi blízkymi a svojím lekárom. Nečakajte len na iné lieky, odbornú liečbu. Ale aktívne sa snažte režimovými opatreniami podporiť liečbu. Užívajte lieky proti bolesti len podľa pokynov lekára a lekárnika, neprekračujte odporúčané dávkovanie.

Ak užívate lieky proti bolesti dlhodobo, pravidelne konzultujte svoj stav s lekárnikom a lekárom. Vyskúšajte tiež alternatívne metódy liečby bolesti, ako sú fyzioterapia, rehabilitácia alebo akupunktúra.

Ako rozpoznať, že človek užíva lieky na spanie alebo upokojenie nesprávne?

Užíva lieky častejšie alebo vo vyšších dávkach, ako je odporúčané.

Užíva lieky aj v situáciách, kedy nie sú potrebné (napr. počas dňa).

Má problémy s pamäťou, sústredením alebo koordináciou.

Je ospalý alebo dezorientovaný aj po dostatočnom spánku.

Má zlý spánkový rytmus.

Majú farmaceuti povinnosť upozorniť pacientov na možné riziká závislosti pri vydávaní týchto liekov?

Áno, farmaceuti majú povinnosť informovať pacientov o možných rizikách a nežiaducich účinkoch liekov, vrátane rizika závislosti. Okrem zákona aj Etický kódex Slovenskej lekárnickej komory kladú na lekárnika povinnosť informovať pacienta o rizikách.

Existujú prípady z praxe, kedy ste sa stretli s ľuďmi, ktorí potrebovali pomoc pri odvykaní od voľnopredajných liekov?

Áno, stáva sa, že sa ľudia stanú závislými aj na voľnopredajných liekoch. V takýchto prípadoch je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Najčastejšie sa v Mojalekáreň.sk stretávame práve so závislosťou na nosných dekongestantoch.

Myslíte si, že legislatíva týkajúca sa predaja voľnopredajných liekov je dostatočne prísna?

Mali by sme chcieť vyššiu zodpovednosť každého z nás, nie prísnejšie zákony a nariadenia. Inými slovami, nemalo by to byť o tvorbe nových zákazov a obmedzení. Vyššiu zodpovednosť môžeme kultivovať predovšetkým informovanosťou verejnosti – jednoducho povedané, o téme verejne hovoriť.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.