Peniaze určené na fungovanie divadiel, múzeí a galérií, či na obnovu pamiatok, sa podľa PS drasticky znižujú.
Ministerstvo presúva štátne peniaze na vlastnú správu, progresívci obviňujú Šimkovičovú z likvidovania kultúrnych inštitúcií
27.11.2024 (SITA.sk) - Ministerstvo kultúry (MK) SR uberá peniaze na projekty a kultúru a presúva ich na samotný rezort kultúry. Na tlačovej besede to tvrdil predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka. Návrh rozpočtu ministerstva kultúry označil za principiálne zlý.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) podľa jeho slov berie peniaze projektom a inštitúciám a presúva ich na samotné ministerstvo na rôzne koncepcie, kde by o nich mal rozhodovať generálny tajomník služobného úradu MK SR Lukáš Machala.
o 17 miliónov eur menej
Šimečka je tiež toho názoru, že vedenie rezortu kultúry likviduje erbové kultúrne inštitúcie, od Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného divadla, až po Fond na podporu umenia.
„Tento rozpočet (ministerstva kultúry) na rok 2025 patrí k tým najsmutnejším, ktoré som zatiaľ videla,“ skonštatovala poslankyňa za PS Zora Jaurová, ktorá rozpočty rezortu kultúry analyzuje už dlhé roky. Poukázala na to, konsolidačné zmeny začínajú zasahovať aj do činnosti niektorých inštitúcií.
„Peniaze určené na fungovanie divadiel, múzeí a galérií, či na obnovu pamiatok, sa drasticky znižujú, zatiaľ čo ministerstvo navyšuje časť rozpočtu, o ktorej priamo rozhoduje jeho aparát. Rozpočet je zároveň plný chýb a nesprávne uvedených položiek, ktoré si následne ministerstvo môže zmeniť rozpočtovým opatrením," uviedla. Príspevky kultúrnym inštitúciám sa podľa jej slov znižujú o približne 17 miliónov eur, v tomto smere spomenula napríklad tretinové zníženie pre program obnovy pamiatok Obnovme si svoj dom.
Svoje projekty nevedia vysvetliť
Koncepčná a riadiaca kapitola ministerstva sa ale podľa Jaurovej navýšila prakticky o 100 percent, čo činí približne 19 miliónov eur.
„Napríklad položka “Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí” za neuveriteľných 1,7 milióna eur ročne je podľa tvrdenia predstaviteľov MK SR v skutočnosti výstavba múzea obrodenia, o ktorom nikto nič nevie,“ vraví Jaurová. Podotkla, že v minulosti bývali na takého koncepcie rozpočtované sumy v desaťtisícoch eur, a za touto položkou je projekt výstavby múzea vysťahovalectva, ktorý nie je ani aktuálny, keďže vláda nedávno schválila zmenu zámeru a namiesto múzea vysťahovalectva by malo vzniknúť múzeum obrodenia.
Spomenula tiež projekt tradičnej kultúry na školách, ktorý by mal stáť zhruba 1,6 milióna eur. Na rokovaní výboru pre kultúru a médiá podľa nej ale zástupcovia MK SR nevedeli vysvetliť, čo konkrétne bude tento projekt znamenať. Obdobná situácia podľa nej nastala aj pri programe Kultúra na školách, ktorý by mal nahradiť kultúrne poukazy.
Rozpočet považujú za škandalózny
Rovnako boli podľa nej na výbore zástupcami ministerstva informovaní, že MK SR má novú metodiku, na základe ktorej by namiesto kultúrnych inštitúcií malo investície spravovať samotné ministerstvo.
„Inými slovami, všetky investície, ktoré budú kultúrne inštitúcie robiť, bude manažovať aparát ministerstva na čele s pánom Lukášom Machalom,“ ozrejmila. To podľa nej znamená centralizáciu procesov a kultúrnym inštitúciám uberá autonómiu. Viaceré položky rozpočtu podľa nej nie sú aktuálne, Jaurová spomenula napríklad projekt mediálnej výchovy za 500-tisíc eur, ktorý sa ale podľa ministerstva realizovať nebude, napriek tomu v rozpočte naň peniaze vyčlenené sú.
„Takýto chaotický a nepresný rozpočet, ktorý si následne aparát ministerstva môže upravovať podľa seba, chce ministerka Šimkovičová schváliť v NR SR,“ poznamenala poslankyňa. Jaurová avizovala, že za daný rozpočet hlasovať nebudú, označila ho za škandalózny.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
