Minimálna garantovaná suma trinásteho dôchodku sa bude týkať invalidného dôchodku.
Maximálny trinásty dôchodok bude 606,30 eur. Niektorí penzisti už nemusia oznamovať jednu vec
Pre určenie trinásteho dôchodku v tomto roku netreba oznamovať sumu dôchodku z cudziny. Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že nárok na trinásty dôchodok v roku 2024 vzniká bez ohľadu na sumu iných plnení, napríklad dôchodok z cudziny.
Dôchodok priznaný spätne
Na tohtoročný výpočet trinásteho dôchodku nemusia seniori oznamovať Sociálnej poisťovni ich dôchodky vyplácané z cudziny.
Ak však bol poberateľovi priznaný dôchodok z cudziny spätne do 30. novembra 2023, je potrebné, aby Sociálnej poisťovni sumu dôchodku z cudziny oznámil pre potreby vyplatenia trinásteho dôchodku ešte za rok 2023.
Minimálna suma
Tento rok sa trinásty dôchodok vypočíta už podľa toho, aký druh dôchodku poistenci poberajú. Na základe toho im prináleží priemerná výška konkrétnej sumy dôchodku v jednotlivých kategóriách.
„Keby sme sa rozprávali o tých maximálnych sumách, hovoríme o 606,30 eur, a je to výška priemerného starobného dôchodku v roku 2023, na ktorú budú mať nárok v tomto roku poberatelia riadnych starobných dôchodkov, ale aj predčasných starobných dôchodkov,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Naopak minimálna garantovaná suma trinásteho dôchodku sa bude podľa jeho slov týkať invalidného dôchodku, takzvaného polovičného invalidného dôchodku a vdoveckého a sirotského dôchodku, tá bude na úrovni 300 eur.
Najčítanejšia najnovšia správa
Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, odborník upozorňuje na dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy
11.9.2024 (SITA.sk) - Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, tvrdí odborník z INESS. Analytik z INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje na negatívne dôsledky zásahov politikov do mzdovej politiky súkromných firiem na Slovensku.
Zhoršenie pracovných podmienok
Argumentuje, že pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy alebo zdravotných odvodov vedie k zhoršeniu pracovných podmienok a znižovaniu zamestnaneckých benefitov.
„Zamestnávatelia z donútenia síce zvýšia peňažnú časť, ale následne sa budú snažiť ušetriť v tej nepeňažnej. Nie preto, že by chceli škodiť zamestnancom, ale preto, že musia udržať ekonomickú opodstatnenosť ich pracovného miesta," hovorí Chovanculiak.
Dodáva, že takéto zásahy vedú k znižovaniu nepeňažných kompenzácií, ako sú priaznivé pracovné prostredie, zamestnanecké výhody alebo flexibilná pracovná doba. Podľa Chovanculiaka sú nepeňažné kompenzácie pre zamestnávateľov rovnakými nákladmi ako peňažná mzda, a spolu tvoria celkovú cenu práce.
Obviňovanie zamestnávateľov
Róbert Chovanculiak ďalej zdôrazňuje, že tento proces vedie k viditeľným zmenám ako krátenie benefitov alebo zliav, ale aj k menej viditeľným zhoršeniam pracovného prostredia, ako sú kratšie prestávky alebo prísnejšie sledovanie produktivity.
„Zamestnanci si tento postupný proces zhoršenia pracovného prostredia spravidla nespoja s tým, že ide v skutočnosti o ‚platbu’ za politikmi pretlačené zvýšenie peňažnej odmeny," konštatuje Chovanculiak.
Zamestnanci preto začnú obviňovať zamestnávateľov, ktorí tlačia na ich výkon a často nadobudnú dojem, že ich zamestnávateľ chce pre svoj vlastný prospech poriadne vyžmýkať.
Na záver analytik dodáva, že slovenskí voliči si často neuvedomujú, že tlieskajú opatreniam, ktoré znižujú príjemnosť ich pracovného prostredia na úkor vyššej peňažnej odmeny.
