Generálka našej najväčšej Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa zdá byť už „zakliata“. Slovenský energetický nekonečný príbeh sa nedarí odštartovať ani siedmej vláde.

Projekt modernizácie gabčíkovskej elektrárne by mali „odkliať“ ostatné kroky súčasnej vlády. Vládna garnitúra sa rozhodla dať generálnej oprave elektrárne v Gabčíkove status významnej strategickej investície.

Medzinárodný tender na hlavného dodávateľa

Projekt za zhruba 360 miliónov eur tak bude mať ľahšiu cestu k realizácii. Ministerstvo životného prostredia SR, pod ktoré Vodohospodárska výstavba patrí, stále verí, že s generálkou gabčíkovskej elektrárne sa začne v januári 2026.

A to aj napriek tomu, že štátny podnik aktuálne zrušil ďalší medzinárodný tender na hlavného dodávateľa. Dôvodom zrušenia tendra majú byť „závažné riziká súvisiace s predmetom zákazky na technologickom zariadení, ktoré je súčasťou Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré mu v čase vyhlásenia verejného obstarávania neboli známe“.

„Predmet zákazky je preto nevyhnutné rozšíriť o inováciu a modernizáciu ďalšieho technologického zariadenia nevyhnutného na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a výrobu. Vzhľadom na komplexnosť a zložitosť zákazky obstarávateľ za účelom otvorenia súťaže a zvýšenia atraktivity zákazky pre širšie spektrum potenciálnych dodávateľov predmetu zákazky/uchádzačov prehodnocuje spôsob nastavenia súťaže. K tomuto rozhodnutiu obstarávateľ dospel aj s ohľadom na opakované žiadosti a pripomienky záujemcov. Obstarávateľ v súčasnosti nedokáže z technických dôvodov vykonať takú opravu súťažných podkladov, ktorá by s ohľadom na informačné systémy používané pri procese obstarávania dokázala zmeniť spôsob nastavenia verejného obstarávania, pre obstarávateľa nastali okolnosti, pre ktoré od neho nie je možné požadovať, aby v obstarávaní pokračoval,“ uviedla Vodohospodárska výstavba v oznámení o výsledku verejného obstarávania.

Predlžovanie termínu

Nové vedenie Vodohospodárskej výstavby, dosadené po nástupe súčasnej vlády, začiatkom minulého roka nanovo vyhlásilo medzinárodný tender. Vyhlásenie verejného obstarávania oznamoval spolu s poverenou generálnou riaditeľkou štátneho podniku Janou Ježíkovou aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Podľa ministra, obnova turbín vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo je absolútnou prioritou.

Vtedajšia šéfka štátneho podniku Jana Ježíková v januári minulého roka predpokladala, že medzinárodný tender by sa mohol vyhodnotiť do jedného roka. Štátny podnik predlžoval termín na prekladanie ponúk štyrikrát, tender sa však aj napriek tomu nepodarilo úspešne dokončiť.

Predpokladaná suma zákazky

Slovenský energetický nekonečný príbeh sa pritom z roka na rok predražuje. Minister Taraba pri nástupe do svojej funkcie, čiže pred vyše rokom, hovoril, že generálka gabčíkovskej elektrárne môže vyjsť na 200 miliónov eur. Horný odhad bol podľa ministra až 340 miliónov eur.

V ostatnom vyhlásenom medzinárodnom tendri bola nakoniec predpokladaná suma zákazky nastavená na úrovni 350 miliónov eur. V najaktuálnejšom vládnom materiáli sa hovorí o 360 miliónoch eur. Pred desiatimi rokmi sa pritom počítalo na generálku gabčikovskej elektrárne so sumou zhruba 80 miliónov eur.

Generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa právom zaradila medzi slovenské energetické nekonečné príbehy. Pred desiatimi rokmi jednofarebná vláda Roberta Fica s veľkou slávou gabčíkovskú elektráreň „vytrhla z rúk“ Slovenským elektrárňam, ktoré si ju vtedy pod vedením talianskeho Enelu prenajímali na 30 rokov, stihli ju však prevádzkovať necelých desať.

Znárodnenie vodnej elektrárne

Hlavným a v podstate jediným dôvodom „znárodnenia“ vodnej elektrárne v Gabčíkove bolo podľa slov vtedajšieho premiéra Fica a jeho ministra životného prostredia Petra Žigu, akútna potreba jej generálnej opravy. Fico vtedy obvinil Enel, že generálnu opravu neplánuje, a preto sa musí do toho pustiť štát.

Enel ako majoritný 66-percentný akcionár Slovenských elektrární toto tvrdenie rázne odmietal, ale proti štátnej moci mu nepomohli žiadne argumenty. Po jednofarebnej vláde Smeru na čele s Ficom prišla v roku 2016 tretia jeho vláda, ale tentokrát koaličná.

Ani počas jej dvojročného vládnutia sa generálka Vodnej elektrárne Gabčíkovo nepodarila. Počas tretej Ficovej vlády mala nominantov v štátnom podniku koaličná strana Most-Híd. Vodohospodárskej výstavbe sa počas ich manažovania podarilo medzinárodný tender uzavrieť a vyhlásiť aj víťaza, konzorcium spoločností pod názvom Združenie Gabčíkovo.

Vláda Pellegriniho, Matoviča a Hegera

Konzorcium chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur. Členmi konzorcia boli slovenské spoločnosti CEDIS (vedúci člen združenia) a HANT BA, česká firma Strojírny Brno a talianska Todini Construzioni Generali. V roku 2018 prišla po známych udalostiach vláda Petra Pellegriniho, tá vo viac-menej rovnakom zložení dovládla do riadnych volieb v roku 2020.

Pellegriniho vláda však aj napriek ukončenému tendru nestihla začať s generálnou opravou Gabčíkova. V energetických kuloároch sa hovorilo, že prekážkou bola ďalšia koaličná strana SNS, ktorá mala iné predstavy o generálke v Gabčíkove.

Nasledovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Už za premiérovania Matoviča, noví nominanti vo Vodohospodárskej výstavbe, ktorých dosadil minister životného prostredia Ján Budaj, zrušili predchádzajúci medzinárodný tender. Ten mal totiž podľa nich viacero nedostatkov a pochybení.

Projekt akútnej generálnej opravy Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa tak vrátil na začiatok. Nastavoval sa nový medzinárodný tender, a to aj počas vlády Eduarda Hegera a úradníckej vlády pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora.

Vodná elektráreň Gabčíkovo

Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995.

Vodná elektráreň Gabčíkovo vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja v objeme priemerne 2,2 terawatthodín elektriny ročne. Za rok tak vyrobí približne 8 % celkovej ročnej spotreby elektrickej energie Slovenska. Ide o najväčšiu vodnú elektráreň, ktorá okrem iného zabezpečuje podporné služby a prispieva k zvýšeniu kapacity vodnej stavby pri prepúšťaní zvýšených povodňových prietokov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.