Na to, či sa koalícia dohodne, zatiaľ podpredseda parlamentu odpoveď nemá.
Gašpar: Strana Smer-SD chce, aby vládu podporovalo 79 poslancov, všetko závisí od Hlasu a SNS
15.2.2025 (SITA.sk) - Strana Smer-SD chce, aby vládu podporovalo 79 poslancov. Závisieť to bude od toho, ako situáciu vyriešia strany Hlas-SD a Slovenská národná strana (SNS). Uviedol to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.
SNS a Hlas čelia ultimátu
Strana Smer-SD postavila Hlas-SD a SNS pred ultimátum, ktoré vyprší v pondelok 17. februára. Cieľom je obnoviť parlamentnú väčšinu.
„My sme vstupovali do tohto volebného obdobia s koaličnou zmluvou troch politických strán a parlamentnou väčšinou v počte 79. Tieto čísla sa v parlamente zmenili. Pomer je dnes iný a treba urobiť korekciu aj v zmysle dohody o vládnutí. Som rád, že sa stanovil termín. Už niekoľko mesiacov riešime tento problém. Je tu sedmička poslancov, traja z pôvodného klubu SNS a štyria klubu Hlas-SD, ktorá momentálne žiada za podporu programového vyhlásenia vlády a podporu vlády ako takej, istý podiel na vládnutí,” vysvetlil Gašpar s tým, že je na týchto dvoch politických stranách, aby doručili do termínu, ktorý stanovil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) odpoveď na to, ako chcú vyriešiť situáciu s poslancami, ktorí odišli z ich klubov.
Rokovať treba aj s vylúčenými poslancami
Na to, aby bola obnovená podpora 79 poslancov, je podľa Gašpara nutné diskutovať aj s poslancami, ktorí boli vylúčení z Hlasu, a teda Radomírom Šalitrošom a Samuelom Migaľom. „Rokovať treba aj s nimi, pokiaľ sami nezahlásia, že chcú spolupracovať s opozíciou a nebudú podporovať vládu,” dodal podpredseda parlamentu a dodal, že bolo jasné, že vládnutie bude komplikované už pri 79 hlasoch.
To, ako sa k tejto situácii postavil premiér, je podľa neho prirodzené. Ak nebudú vedieť parlamentnú väčšinu v podobe 79 alebo 76 hlasov zabezpečiť strany Hlas a SNS, tak riešenia bude musieť navrhnúť predseda vlády. „Je otázka, či s týmto riešeniami budú súhlasiť koaliční partneri," uzavrel Gašpar s tým, že v celom postupe má významnú úlohu aj prezident, ktorý je zaangažovaný napríklad pri vymenovávaní nových ministrov.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
