7.6.2024 (SITA.sk) - Európsky parlament nemôže navrhovať nové právne predpisy. Môže však vyzvať Európsku komisiu, aby tak urobila.

Europarlament je spoluzákonodarca, to znamená, že má právomoc prijímať a meniť právne predpisy a rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ rovnocenne s Radou EÚ.

Prevažná väčšina právnych predpisov EÚ prechádza riadnym legislatívnym postupom, v niekoľkých oblastiach sa však s Európskym parlamentom len konzultuje.

Postup známy ako spolurozhodovanie sa používa najčastejšie a vďaka nemu má EP a Rada Európskej únie rovnakú váhu.

Tento postup sa napríklad vzťahuje na oblasti ako prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.

Niekedy sa súhlas vyžaduje

Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa používajú iné rozhodovacie postupy. V oblastiach ako zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa s Európskym parlamentom konzultuje.

V takýchto prípadoch môže parlament schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh alebo navrhnúť jeho zmeny. Rada však nie je právne povinná postupovať podľa stanoviska parlamentu, aj keď musí pred prijatím rozhodnutia naň čakať.

Sú prípady, keď sa vyžaduje súhlas europarlamentu. Ide napríklad o pristúpenie nových členských štátov, medzinárodné obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo skupinami krajín. Postup súhlasu sa používa aj pri konečnom rozhodnutí o vymenovaní Európskej komisie.

Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, europarlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh.

Europoslanci majú rôzne možnosti

Pri prijímaní takejto legislatívnej iniciatívy môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu.

Ak to Komisia odmieta, musí vysvetliť prečo. Pri prijímaní nového predpisu môžu poslanci EP a Rada poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov upravila predpis menšími doplneniami alebo zmenami.

Týmto spôsobom môžu právne predpisy zostať jednoduché a v prípade potreby sa môžu doplniť a aktualizovať bez nových rokovaní na legislatívnej úrovni.

V závislosti od druhu aktu prijatého Komisiou majú europoslanci rôzne možnosti, ak nesúhlasia s opatreniami navrhnutými Komisiou. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta.

Môžu žiadať zmenu alebo zrušenie

Pokiaľ ide o vykonávacie akty, poslanci EP môžu požiadať Komisiu, aby akt zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.

Na Slovensku pôjdu občania hlasovať v sobotu 8. júna. Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

7.9.2024 (SITA.sk) - Prvá misia vesmírnej lode Starliner spoločnosti Boeing s astronautmi sa v piatok v noci skončila jej návratom na Zem, no bez posádky. Šesť hodín po tom, čo loď opustila Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), pristála na raketovej strelnici White Sands v Novom Mexiku.

Zlyhanie trysky a únik hélia

Ich cestu k vesmírnej stanici komplikovalo zlyhanie trysky a úniky hélia, a preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že ich návrat loďou Starliner by bol príliš riskantný.

Časť starého vybavenia z ISS

Starliner tak v piatok na Zem priviezol len časť starého vybavenia z ISS. Dvojicu astronautov domov dopraví až vo februári vesmírna loď Dragon spoločnosti SpaceX Elona Muska.

Loď sa na polročnú expedíciu vydá tento mesiac len s dvomi astronautmi, pretože dve miesta sú rezervované pre Wilmorea a Williamsovú.

Viac k téme: Starliner, Vesmírna loď
Zdroj: SITA.sk - Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia © SITA Všetky práva vyhradené.