Európska komisia (EK) v pondelok postúpila Slovensko na Súdny dvor Európskej únie (EÚ), pretože krajina v plnej miere nesplnila povinnosti týkajúce sa zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd, ako to stanovuje smernica.

Problém sa týka 25 slovenských aglomerácií

Táto smernica má chrániť ľudské zdravie a životné prostredie tým, že vyžaduje zber a ošetrenie komunálnych odpadových vôd pred ich vypustením do prírody. Problém sa týka 25 slovenských aglomerácií, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

„V 17 aglomeráciách Slovensko nevykonáva sekundárne čistenie odpadových vôd, zatiaľ čo v deviatich chýba kritická biologická úprava, ako je odstraňovanie dusíka a fosforu. Jedno z miest má oba tieto problémy,“ uviedla EK.

Prvé varovanie už v roku 2017

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu už vo februári 2017 a následné odôvodnené stanovisko v novembri 2019. EK spresnila, že členské štáty sú podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd povinné zabezpečiť, aby voda vypúšťaná z čistiarní komunálnych odpadových vôd prevádzkovaných v aglomeráciách s minimálne 2 000 obyvateľmi spĺňala aspoň kritériá sekundárneho čistenia (teda čistenia organickej hmoty v komunálnych odpadových vodách) pred tým, než sa vypustí do životného prostredia.

Ak aglomerácia svoju odpadovú vodu vypúšťa do citlivej oblasti, musí zabezpečiť jej dôkladnejšie čistenie než len sekundárne. Konečná lehota na to, aby Slovensko splnilo smernicu o úprave odpadovej vody podľa Zmluvy o pristúpení uplynula 31. decembra 2015. EK konštatovala, že napriek pokroku sú slovenské opatrenia stále nedostatočné, a preto vec Slovenska postúpila Súdnemu dvoru EÚ.

Zodpovednosť vnútroštátnych orgánov

EK uviedla, že Slovensko čelí v súčasnosti dvom samostatným právnym postupom v dôsledku nesprávneho uplatnenia smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Druhý prípad, ktorý sa začal v roku 2021, sa týka súladu s predpismi po uplynutí konečnej lehoty 31. decembra 2015.

Aktuálne postúpenie veci súdu sa vzťahuje na povinnosti, ktoré Slovensko malo splniť do priebežných lehôt stanovených v Zmluve o pristúpení, teda do 31. decembra 2010 a do 31. decembra 2012. Prípady sú od seba úplne oddelené. Slovensku sa okrem iného aj pomocou spolufinancovania zo zdrojov EÚ od začatia týchto postupov v prípade nesplnenia povinností podarilo dosiahnuť súlad s pravidlami vo viacerých aglomeráciách.

„Dodržiavanie smernice je síce v prvom rade zodpovednosťou vnútroštátnych orgánov, Slovensko však prostredníctvom projektov politiky súdržnosti profituje z nezanedbateľného financovania z prostriedkov EÚ,“ objasnila EK.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.