Tlak na trhu vytvárajú aj študenti, pre ktorých je situácia o to zložitejšia, že mnohé bratislavské internáty prechádzajú rozsiahlymi rekonštrukciami.
Enormný záujem o prenájmy v Bratislave spôsobuje výrazný rast cien. Koľko stojí ten najdrahší?
Bratislavský trh s nájmami zažíva svoje maximá, ceny stúpajú. Vyplýva to zo správy realitnej spoločnosti RE/MAX Slovensko.
Podľa odborníkov s príchodom školského roka a obmedzenou dostupnosťou hypoték, dopyt po nájomnom bývaní prekonáva všetky rekordy, čo spôsobuje výraznejší rast cien.
Nedosiahnuteľné vlastné bývanie
„Aj napriek miernym úpravám úrokových sadzieb zostáva vlastné bývanie pre mnoho ľudí nedosiahnuteľné,“ konštatuje spoločnosť.
„Aktuálny záujem o prenájmy v Bratislave je enormný. Na trhu sa dnes uplatnia aj byty, ktoré majú menšie alebo väčšie nedostatky, ako sú napríklad byty na vyšších poschodiach bez výťahu, byty v nevyhovujúcom stave alebo nepriaznivo orientované byty bez klimatizácie,“ priblížil majiteľ realitnej kancelárie RE/MAX Vista Ján Hámorský. Dôvodom sú podľa neho stále ťažko dostupné hypotéky.
Nedostatok študentského bývania
Výrazný tlak na trhu podľa neho momentálne vytvárajú aj študenti, pre ktorých je situácia o to zložitejšia, že mnohé bratislavské internáty prechádzajú rozsiahlymi rekonštrukciami. Nedostatok dostupného študentského bývania tak tlačí študentov do súkromných nájmov, čo ďalej zvyšuje dopyt a spolu s ním aj ceny.
V oblasti študentského bývania predpokladajú, že rekonštrukcie na viacerých internátoch by mohli ovplyvniť trh už počas prvých septembrových týždňov.
Štruktúra nájomníkov
Zaujímavosťou je podľa neho aj meniaca sa štruktúra nájomníkov v Bratislave.
„Okrem tradičných slovenských nájomníkov z iných regiónov sa stále viac objavujú záujemcovia z východnej Európy, predovšetkým z Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Naopak záujemcovia z Európskej únie sú takmer neviditeľní, čo môže naznačovať hlbšie ekonomické a spoločenské trendy v regióne,“ poznamenal Hámorský.
Nutnosť rýchleho rozhodovania
Pre majiteľov nehnuteľností súčasná situácia predstavuje príležitosť k vyšším zárobkom a pre nájomníkov to znamená nutnosť rýchleho rozhodovania a akceptácie vyšších nákladov na bývanie.
Realitná sieť RE/MAX v Bratislavskom kraji zaznamenala k 31. augustu už 74 úspešne zrealizovaných transakcií prenájmov, čo je nárast oproti rovnakému obdobiu minulých rokov. Pre porovnanie, za celý rok 2023 dosiahla sieť 156 transakcií a v roku 2022 to bolo 83.
Ceny stúpli ešte viac
V roku 2022 sa priemerná cena za meter štvorcový pohybovala na úrovni 13,02 eura u jednoizbových bytov, 10,82 eura u dvojizbových a 10 eur u trojizbových. V roku 2023 ceny vzrástli na 14,01 eura, 11,84 eura a 10,75 eura.
„Tento rok ceny stúpli ešte viac, pričom jednoizbový byt stojí v priemere 15,45 eura za meter štvorcový, dvojizbový 12,75 eura a trojizbový 11,22 eura,“ dodáva spoločnosť s tým, že najdrahší prenájom v tejto oblasti dosahuje až 1 500 eur mesačne.
Najčítanejšia najnovšia správa
Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, odborník upozorňuje na dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy
11.9.2024 (SITA.sk) - Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, tvrdí odborník z INESS. Analytik z INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje na negatívne dôsledky zásahov politikov do mzdovej politiky súkromných firiem na Slovensku.
Zhoršenie pracovných podmienok
Argumentuje, že pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy alebo zdravotných odvodov vedie k zhoršeniu pracovných podmienok a znižovaniu zamestnaneckých benefitov.
„Zamestnávatelia z donútenia síce zvýšia peňažnú časť, ale následne sa budú snažiť ušetriť v tej nepeňažnej. Nie preto, že by chceli škodiť zamestnancom, ale preto, že musia udržať ekonomickú opodstatnenosť ich pracovného miesta," hovorí Chovanculiak.
Dodáva, že takéto zásahy vedú k znižovaniu nepeňažných kompenzácií, ako sú priaznivé pracovné prostredie, zamestnanecké výhody alebo flexibilná pracovná doba. Podľa Chovanculiaka sú nepeňažné kompenzácie pre zamestnávateľov rovnakými nákladmi ako peňažná mzda, a spolu tvoria celkovú cenu práce.
Obviňovanie zamestnávateľov
Róbert Chovanculiak ďalej zdôrazňuje, že tento proces vedie k viditeľným zmenám ako krátenie benefitov alebo zliav, ale aj k menej viditeľným zhoršeniam pracovného prostredia, ako sú kratšie prestávky alebo prísnejšie sledovanie produktivity.
„Zamestnanci si tento postupný proces zhoršenia pracovného prostredia spravidla nespoja s tým, že ide v skutočnosti o ‚platbu’ za politikmi pretlačené zvýšenie peňažnej odmeny," konštatuje Chovanculiak.
Zamestnanci preto začnú obviňovať zamestnávateľov, ktorí tlačia na ich výkon a často nadobudnú dojem, že ich zamestnávateľ chce pre svoj vlastný prospech poriadne vyžmýkať.
Na záver analytik dodáva, že slovenskí voliči si často neuvedomujú, že tlieskajú opatreniam, ktoré znižujú príjemnosť ich pracovného prostredia na úkor vyššej peňažnej odmeny.
