26.1.2025 (SITA.sk) - Alternatívne trestanie, elektronický monitoring či elektronické súdnictvo by sa mohlo zefektívniť. V Inštitúte vzdelávania Ministerstva spravodlivosti SR v Omšení sa konala štvrtá komunikačná platforma predsedov trestnoprávnych grémií a kolégií. Predstavili kľúčové opatrenia k zefektívneniu justičného systému v oblasti trestného súdnictva.

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Miriama Gašparíková. Pripravované opatrenia majú za cieľ zefektívniť využívanie alternatívnych trestov ako domáce väzenie, trest povinnej práce či peňažný trest.

Kľúčové opatrenie

Rezort spravodlivosti priblížil, že jedným z kľúčových opatrení je zrýchlenie procesu inštalácie technických prostriedkov na monitorovanie obvinených a odsúdených osôb.

"Aktuálne nastavenie procesu inštalácie technických prostriedkov je pomerne zdĺhavé a pre potreby sudcov neefektívne. Cieľom prijímaných opatrení je, aby boli technické prostriedky nasadené kontrolovanej osobe čo najrýchlejšie, a to od momentu rozhodnutia súdom," priblížilo ministerstvo.

Potreba komunikácie medzi sudcami a probačnými úradníkmi

Ministerstvo súčasne zdôraznilo potrebu aktívnej komunikácie medzi sudcami a probačnými a mediačnými úradníkmi už pred rozhodnutím súdu o prípadnom uložení alternatívnom trestu. Rezort spravodlivosti je názoru, že probačný a mediačný úradník má byť sudcovi odborným partnerom pri výkone alternatívnych trestov.

Predmetom zasadnutia bola aj téma zvýšenia využívania trestov povinnej práce ako alternatívna forma trestu. Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo zoznam, v rámci ktorého bol navýšený počet poskytovateľov práce a otvorili sa nové príležitosti pre odsúdených, aby si mohli trest povinnej práce vykonať efektívne a v prospech spoločnosti. Ministerstvo má v pláne tento zoznam poskytovateľov aj naďalej navyšovať.

Najväčšia debyrokratizácia procesov

Zefektívnenie elektronického súdnictva je zamerané na čo najväčšiu debyrokratizáciu procesov a modernizáciu prístupu k súdnym spisom. "Aktuálne prebieha pilotné overovanie inovácie súdneho manažmentu, ktorý okrem iného zjednodušuje prístup sudcov k spisom a umožňuje vyhľadávať spisy vedené inými sudcami a automatizuje proces lustrácie spisov, čo výrazne urýchľuje výmenu informácií v rámci justície a medzi jednotlivými súdmi," priblížilo ministerstvo.

Tento projekt predstavuje významný krok k modernejšiemu súdnemu manažmentu, ktorý znižuje administratívnu záťaž, zefektívňuje pracovné postupy, umožňuje sudcom venovať viac času rozhodovaniu a občanom rýchlejší prístup k rozhodnutiu.

Ministerstvo ďalej podotklo, že kladú dôraz aj na vzdelávanie administratívnych pracovníkov v súdnictve, aby sa zvyšovala ich odbornosť a kvalita práce. "Zlepšenie kvalifikácie administratívnych zamestnancov prispieva nielen k vyššej kvalite ich výkonu, ale aj k ich lepšiemu ohodnoteniu," uzavrelo ministerstvo.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.