• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Daňová medzera je najužšia za posledných 17 rokov, finančná správa vedie úspešný zápas s únikmi, tvrdí Heger

Daňová medzera je najužšia za posledných 17 rokov, finančná správa vedie úspešný zápas s únikmi, tvrdí Heger

Obrovské daňové úniky v minulosti podľa predsedu vlády doslova drvili naše verejné financie.

10.4.2022 (Webnoviny.sk) - Finančná správa vedie úspešný a hlavne nekompromisný zápas s daňovými únikmi. Na sociálnej sieti to skonštatoval predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že daňová medzera DPH dosiahla minulý rok 12,1 percenta a medziročne klesla o 4,7 percentuálneho bodu. To je podľa premiéra najlepší výsledok za posledných 17 rokov.

Rozdiel bol v desiatkach percent

„Oproti priemeru krajín Európskej únie z roku 2019 vo výške 10,3 percenta je daňová medzera za vlaňajšok vyššia už len o 1,8 percentuálneho bodu," uviedol Heger.

V roku 2012 bol pritom podľa predsedu vlády rozdiel medzi tým, koľko štát mohol získať na DPH a koľko reálne získal alarmujúcich 41 percent. Pritom priemer v EÚ bol vtedy 15 percent.

„Obrovské daňové úniky doslova drvili naše verejné financie. Zlodeji a podvodníci tu mali daňový raj," vyhlásil Heger.

Na prvom mieste boli kšefty

Doplnil, že v roku 2016 došlo k zlepšeniu, ale úniky na DPH boli stále obrovské. „Daňová medzera dosiahla 28,6 percenta," zdôraznil premiér.

Spomenuté peniaze podľa premiéra v štátnom rozpočte chýbali, ale vo vláde Roberta Fica boli podľa neho na prvom mieste kšefty a to aj vo finančnej správe, ktorej bývalé vedenie „skončilo v putách".

„Dnes je pri správe daní kľúčová poctivosť a férový prístup k daňovníkom. Žiadni „naši“ ľudia, žiadne naše depeháčkarské podvodnícke klany," dodal Heger.

Vláda na čele s OĽaNO panuje už dva roky, premiér Heger sa pochválil úspechmi

Doterajšie dva roky vládnutia boli najnáročnejšie v novodobej histórii Slovenska. Ďalšie volebné obdobie bude kľúčové v tom, či sa vrátime späť k vláde korupcie a úpadku, alebo pôjdeme naďalej dopredu. Na sociálnej sieti to uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Práve v pondelok uplynuli dva roky, odkedy prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) zloženú zo strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, Sloboda a Solidarita a Za ľudí. Vlani na jar Matoviča nahradil na čele vlády Heger.

Pozitívne zmeny a reformy

Premiér vyhlásil, že počas pandémie koronavírusu sa vláda snažila priniesť prvé pozitívne zmeny, či už v podobe legislatívnych opatrení alebo reforiem. Európskej komisii medzi prvými krajinami odovzdala Plán obnovy a odolnosti SR.

„Podarilo sa nám po vyše 12-ročnom reformnom bezvetrí presadiť kľúčové reformy v oblasti zdravotníctva, reformu optimalizácie siete nemocníc a reformou národných parkov sme povýšili ochranu našej cennej prírody. Ako antikorupčná vláda sme rozviazali orgánom činným v trestnom konaní ruky, postavili sa za poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí priniesli prvé výsledky v očiste Slovenska od skorumpovanej chobotnice," vyhlásil premiér Heger.

Prijímanie zodpovedných rozhodnutí

Doplnil, že teraz sa čelí vojne na Ukrajine. Podľa neho možno vláda nesplnila očakávania všetkých občanov, ale rozhodne stojí na strane dobra a prijíma zodpovedné rozhodnutia.

„Popritom všetkom zvádzame však jeden z najnáročnejších zápasov, a to zápas o charakter Slovenska. V sieti konšpirácií a zloby, ktoré chrlia naši opoziční lídri, len aby sa vrátili ku korytu a zmarili všetko dobré, čo sme na Slovensku zaviedli," povedal premiér s tým, že ľudia na Slovensku chcú žiť v modernej, zdravej, vzdelanej demokratickej a prosperujúcej krajine.

„Pre vás tento boj nikdy nevzdáme a budeme naďalej pokračovať v ceste, ktorou sme sa rozhodli ísť. Tá cesta má síce veľa nástrah a skratiek vedúcich do slepých uličiek, ale my sa nenecháme odstrašiť, ani vybočiť," dodal predseda vlády.

Vojna na Ukrajine stála Slovensko zatiaľ viac ako 100 miliónov eur, zrejme sa otvorí zákon o štátnom rozpočte

Je pravdepodobné, že v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom sa bude u nás otvárať zákon o štátnom rozpočte. V relácii Braňo Závodský naživo to v rádiu Expres povedal minister financií Igor Matovič.

Pri pandémii COVID-19 si Slovensko vytvorilo rezervu na tento účel, avšak s vojnou podľa šéfa rezortu financií nikto nepočítal. Tým pádom nie je v rozpočte zahrnutá žiadna vysoká rezerva.

Navýšenie deficitu financií

Otvorenie rozpočtu a navýšenie výdavkov zároveň znamená navýšenie deficitu verejných financií. Konkrétne čísla odhadovať Matovič nechcel.

Malo by ísť podľa neho o sumu zhruba od pol miliardy do jednej miliardy eur. O novele zákona o štátnom rozpočte by sa mohlo podľa neho rokovať zrejme v máji.

Tlak na verejné financie

Aktuálnou situáciou je ohrozený aj plánovaný hospodársky rast. „Čím vyššia inflácia, tým pravdepodobne bude nižší hospodársky rast,“ povedal Matovič. Nová predikcia teda bude zrejme hovoriť aj o nižšom hospodárskom raste a vyššej inflácii.

Tlak na verejné financie teda je. Výdavky v súvislosti s vojnou podľa Matoviča rastú, či už na zbrane, sociálne dávky, zdravotnícku starostlivosť, stravu, náklady na ubytovanie a iné. „Viac ako 100 mil. eur nás to zatiaľ stálo za štyri týždne,“ skonštatoval Matovič.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie