Pri našom simulovanom virtuálnom štatistickom nákupe základných potravín v júni 2023 a júni 2024 sa pri bežnom nákupe konečná cena pohybovala na podobnej úrovni pred rokom, resp. bola o 73 centov nižšia.
Bežný nákup potravín medziročne nepatrne zlacnel, nárast cien však nastal u istých „exotických položiek“
Z 99 položiek, ktorých ceny pravidelne na mesačnej báze sleduje Štatistický úrad SR, klesli v júni medziročne ceny až pri 56 položkách. Ceny zostali stabilizované u ďalších ôsmich potravinách.
Významný nárast cien, cez 10 %, zaregistroval úrad najmä u tzv. exotických položiek, ako sú napríklad olivový olej, morské ryby, či kiwi.
Ako uvádza predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie Martin Halás, ceny týchto potravín nezávisia od situácie na domácom slovenskom trhu a riadia sa zahraničnou produkciou a celosvetovým dopytom po nich.
Pozornosť zamerajte na konkrétne potraviny
Na druhej strane je potrebné podľa neho zamerať pozornosť na ceny potravín ako je maslo, petržlen, zeler, uhorky, ovčí syr, jablká, cesnak, kvasená kapusta, produkty z rýb, či slivky, ktorých medziročný nárast bol taktiež významný.
„Pri našom simulovanom virtuálnom štatistickom nákupe základných potravín v júni 2023 a júni 2024 sa pri bežnom nákupe konečná cena pohybovala na podobnej úrovni pred rokom, resp. bola o 73 centov nižšia. Pri väčšom rodinnom nákupe bolo zahrnutých až 61 položiek vrátane mäsa a tento rozdiel bol 5,88 eura,“ hovorí Martin Halás.
Rast cien elektrickej energie
Významným faktorom poklesu cien potravín pre rok 2024 je podľa neho najmä udržanie tzv. energopomoci, ktorá znižuje celkovú infláciu o približne 7 %. V inflačných scenároch bez energopomoci a bez tzv. memorandovej ceny elektrickej energie by sa výška inflácie pohybovala tento rok podľa Halása na úrovni 10 %.
Bez energopomoci by bolo možné podľa jeho slov počítať s až 20-percentným rastom cien elektrickej energie, čo by sa následne premietlo aj do podstatne vyšších cien potravín.
„Energopomoc má najväčší podiel nielen na jemnom halierovom medziročnom poklese cien potravín, ale bez energopomoci by tento rok nerástli ani reálne mzdy. Naopak, bez energopomoci by už štvrtý rok po sebe reálne mzdy klesali,“ pokračuje Halás.
Pozitívny obrat kúpyschopnosti
Tým, že nám vďaka energopomoci rastú reálne mzdy a zároveň nám jemne klesajú ceny potravín, slovenské domácnosti sa môžu podľa neho postupne po štyroch rokoch pripravovať na pozitívny obrat v kúpyschopnosti, kedy by už ani pocitovo nemali v obchodoch platiť za potraviny viac. Obrovským rizikom však naďalej zostáva podľa Halása neistota v dodávkach ropy, ktorá môže znovu naštartovať infláciu a rast cien potravín.
„Ukrajina zaviedla jednostranné sankcie voči dodávkam ropy spoločnosti Lukoil, ktoré sú cielene zamerané na poškodenie ekonomických záujmov Slovenska. Ak sa situácia nevyrieši, môžeme kvôli tomuto jednostrannému aktu Ukrajiny znovu zažiť zvyšovanie cien palív a infláciu nad úrovňou 10 %,“ dodáva Halás.
Najčítanejšia najnovšia správa
Španieli nechcú masový turizmus, až tretina obyvateľov sa sťažuje na príliš veľa zahraničných návštevníkov
16.9.2024 (SITA.sk) - Tretina ľudí v Španielsku tvrdí, že ich miestna oblasť má príliš veľa medzinárodných návštevníkov. Ako referuje web The Guardian, vyplýva to z celoeurópskeho prieskumu, ktorý zistil, že väčšina ľudí na kontinente nechce nadmerný turizmus.
Na problém masového turizmu upozorňujú viaceré európske lokality ako Benátky, Barcelona, Santorini či Kanárske ostrovy.
Negatívny názor na zahraničných návštevníkov
Prieskum v Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve zistil, že Španielsko je krajinou, ktorá tento problém pociťuje najviac, pričom 32 % respondentov uviedlo, že v ich oblasti je teraz príliš veľa zahraničných cestujúcich. Približne 28 % ľudí v Španielsku tiež prejavilo negatívny názor na zahraničných návštevníkov.
Pre porovnanie, vo Francúzsku 18 % opýtaných ľudí uviedlo, že majú pocit, že tam, kde žijú, je príliš veľa medzinárodných turistov a 16 % uviedlo, že majú zlú mienku o zahraničných návštevníkoch. Zodpovedajúce čísla v Taliansku boli 16 % a 11 % a v Nemecku to bolo 13 % a 14 %.
Krátkodobé dovolenkové prenájmy
Pripisujú mu to, že preň existuje menej možností bývania pre miestnych a "nafukuje" to výšku nájomného a ceny nehnuteľností na takú úroveň, akú si mnohí obyvatelia nemôžu dovoliť.
Prieskum ukázal, že viac ako tretina Španielov (37 %) mala pocit, že sektor krátkodobých dovolenkových prenájmov prináša viac škody ako úžitku a 45 % uviedlo, že má naň negatívny názor.
V Spojenom kráľovstve malo 33 % negatívny názor na tento sektor, nasledovalo 30 % v Taliansku, 28 % vo Francúzsku, 24 % v Dánsku a 21 % v Nemecku. Názory na hotelový priemysel však boli vo všetkých skúmaných krajinách veľmi priaznivé - pohybovali sa od 69 % do 73 %.
