Voľby v USA môžu určovať smerovanie obchodných vzťahov, ktoré následne ovplyvnia ekonomickú výkonnosť štátu a investície vo svete.
Americké voľby môžu výrazne ovplyvniť európsku ekonomiku, obchodné obmedzenia predstavujú riziko pre rast aj infláciu
12.11.2024 (SITA.sk) - Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu v Národnej banke Slovenska upozorňujú na potenciálne ekonomické dôsledky amerických volieb pre európsku ekonomiku.
Voľby v Spojených štátoch môžu určovať smerovanie obchodných vzťahov, ktoré následne ovplyvnia ekonomickú výkonnosť USA a investície vo svete. Pre Európsku úniu sú tieto výsledky podľa analytikov kľúčové, keďže môže dôjsť k zmene obchodnej spolupráce a globálneho cenového vývoja. Ekonomické témy boli ústredným bodom diskusií volieb.
Podľa najnovšieho prieskumu Gallup až 9 z 10 voličov uviedlo, že názory kandidátov na ekonomické otázky sú pri ich rozhodovaní „extrémne dôležité" alebo „veľmi dôležité". Diskutované témy sa týkali hlavne inflácie, zamestnanosti a rastúceho dlhu. Podľa analytikov sú oba politické tábory v USA nútené čeliť rastúcemu dlhovému bremenu, pričom očakávajú pokračovanie expanzívnej fiškálnej politiky.
Obmedzenie voľného obchodu, napríklad prostredníctvom ciel, môže mať podľa analytikov vážne dopady na európskych výrobcov a spotrebiteľov. Vyššie americké clá by mohli zvýšiť ceny európskych výrobkov na americkom trhu, čo by znamenalo ťažkosti pre európsky export. Trhy očakávajú, že nové politické opatrenia v USA podporia podnikanie a uvoľnia priestor pre ďalší rast ekonomiky. Pre Európu však zostáva otázkou, či tieto vplyvy budú v súčte proinflačné alebo protiinflačné.
„Obchodné obmedzenia predstavujú riziko pre rast i infláciu,“ varujú analytici. Zosilnenie proinflačných tlakov by mohlo skomplikovať oživenie európskej ekonomiky, nakoľko prípadné vyššie clá a prísnejšie obchodné politiky by zvýšili ceny dovážaných produktov v eurozóne.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
