Aktuálna situácia predstavuje podľa SaS vážnu hrozbu pre právny štát, ako aj pre medzinárodnú reputáciu Slovenska.
Ak Susko zasiahne v prospech Kaľavského, pôjde o škandalózne zneužitie moci, tvrdia liberáli – VIDEO
12.3.2025 (SITA.sk) - Vojna v polícii je podľa liberálov výmyslom koalície a vyzývajú ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), aby nepomohol odsúdenému bývalému šéfovi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jánovi Kaľavskému. Uviedla to strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá považuje vývoj v kauze bývalého vyšetrovateľa Kaľavského za dôkaz toho, že vojna v polícii bola umelo vytvorenou konštrukciou súčasnej vládnej koalície.
Vážna hrozba pre právny štát
Aktuálna situácia predstavuje podľa SaS vážnu hrozbu pre právny štát, ako aj pre medzinárodnú reputáciu Slovenska. Strana preto vyzvala šéfa rezortu spravodlivosti, aby nezasahoval do prípadu odsúdeného bývalého vyšetrovateľa, ktorý sa vyhýba výkonu trestu.
„Roky sme počúvali, že vyšetrovania sú zmanipulované, vykonštruované a nespravodlivé. Vládni predstavitelia neustále útočili na vyšetrovateľov NAKA a tvrdili, že konajú účelovo. Dnes však máme jasný verdikt súdu – realita je presne opačná,“ vyhlásil poslanec za SaS Juraj Krúpa. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran zdôraznil, že Kaľavský je právoplatne odsúdený zločinec, ktorý dokazuje, ako fungovali prepojenia polície a podsvetia.
„Bol mojím podriadeným, keď som viedol LYNX Commando. Nikdy nepatril k najbystrejším, no v NAKA spravil raketovú kariéru vďaka kontaktom na Lučanského a kľúčovej podpore Košča. Dnes už vieme prečo – vynášal citlivé informácie,“ upozornil Hamran.
Manipulácia trestných konaní bola len Ficovou propagandou
SaS sa domnieva, že vládna koalícia dlhodobo využívala všetky dostupné nástroje, vrátane Slovenskej informačnej služby (SIS) a Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) k tomu, aby diskreditovala čestných vyšetrovateľov, ktorí odhaľovali korupciu a organizovaný zločin na najvyšších miestach.
„Stačí si spomenúť na zmanipulované nahrávky, ktoré boli prezentované ako dôkaz účelových vyšetrovaní. Dnes vieme, že boli sfalšované. Existujú na to odborné expertízy,“ pripomenul Krúpa. Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) doplnila, že odsudzujúci rozsudok nad Jánom Kaľavským potvrdzuje, že takzvaná manipulácia trestných konaní bola len propagandou Roberta Fica (Smer-SD).
„Najskôr sa snažil presvedčiť Európsku komisiu, kde neuspel, potom zmenil zákony, a nakoniec mu ani ústavný súd nedal za pravdu,“ dodala Kolíková. SaS súčasne upozornila aj na to, že Kaľavský sa vyhýba výkonu trestu. Strana súčasne varovala, že do prípadu môže zasiahnuť aj minister spravodlivosti. Ministra preto vyzvali, aby nevyužil mimoriadnu možnosť prerušiť Kaľavskému výkon trestu.
Škandalózne zneužitie právomoci
Ak Susko vyhovie Kaľavskému, a odloží výkon jeho trestu, pôjde podľa Kolíkovej o škandalózne zneužitie právomoci. Rozhodnúť by mal podľa poslankyne dovolací súd, „nie zaujatý minister, ktorý pretláča falošný príbeh o manipulácii trestných konaní“. Ako exministerka dodala, minister nesmie zasahovať do nezávislých rozhodnutí súdov, v opačnom prípade by potvrdil, že vláda kryje svojich ľudí na úkor spravodlivosti.
Najvyšší súd (NS) SR 4. marca v kauze exšéfa operatívcov NAKA Jána Kaľavského potvrdil jeho vinu, znížil mu však trest z pôvodných sedem rokov väzenia na päť. Ako informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová, súd na verejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku ešte v júli 2023 uznal bývalého policajta za vinného zo zločinu prijímania úplatku, zločinu marenia spravodlivosti, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Podľa obžaloby Ján Kaľavský neoprávnene vynášal informácie o policajných akciách podnikateľovi Petrovi Petrovovi, prezývanému Tiger, ale aj policajnému vyšetrovateľovi Mariánovi Kučerkovi a podnikateľovi Petrovi Koščovi. Konkrétne išlo o informácie napríklad o akciách Božie mlyny, Očistec alebo Judáš, prípadne informácie týkajúce sa prešetrovania trestnej činnosti Petrova.
Tiger sa mu podľa orgánov činných v trestnom konaní odmenil mimo iného mobilným telefónom, príspevkom na kúpu auta alebo zaplatením výmeny okien na chate. Špecializovaný trestný súd na Kaľavského ešte v októbri 2021 vydal príkaz na zatknutie, ako aj európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz. V apríli 2022 ho zadržali v Bosne a Hercegovine. Miestny súd ho však nevzal do väzby. Namiesto toho mu uložil obmedzenia, a to v podobe odobratia cestovných dokladov, zákazu opustiť krajinu a uloženia povinnosti pravidelne sa hlásiť úradom. Neskôr úrady tieto obmedzenia voči Kaľavskému zrušili.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
