Do ústavnej zdravotnej starostlivosti poputuje podľa prísľubov vlády celkovo o 29 % zdrojov, teda o 553 miliónov eur viac ako boli skutočné výdavky vlani.
Zdravotníctvo bude mať k dispozícii o takmer dve miliardy eur viac ako vlani. Na čo pôjde najviac peňazí?
Zdravotníctvo bude mať v tomto roku k dispozícii o 1,72 miliardy eur viac ako bolo rozpočtované vlani. Na zdravotnú starostlivosť bude smerovať oproti minulému roku o 950 miliónov eur viac.
Prerozdeľovacia vyhláška
Vyplýva to z vyhlášky rezortu zdravotníctva upravujúcej minimálne sumy z celkových výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2023, ktorá bola vo štvrtok zverejnená v Zbierke zákonov SR. V tlačovej správe o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Tzv. prerozdeľovacia vyhláška pretavuje do praxe rozpočtovanie výdavkov verejného zdravotného poistenia na vecné oblasti, ako sú ústavná zdravotná starostlivosť alebo všeobecná ambulantná starostlivosť. Cieľom je alokovať zdroje do prioritných oblastí v zdravotníctve, alebo zabezpečiť rast výdavkov v súlade s legislatívou a aktuálnymi možnosťami verejných financií.
Celkové výdavky v sektore
Do ústavnej zdravotnej starostlivosti poputuje podľa prísľubov vlády celkovo o 29 % zdrojov, teda o 553 miliónov eur viac ako boli skutočné výdavky vlani. Na zabezpečenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti rezort zdravotníctva vyčlenil o 20 % zdrojov viac, čo predstavuje medziročný nárast o 284 miliónov eur.
Celkové výdavky v sektore zdravotníctva by mali tento rok dosiahnuť 8,1 miliardy eur. Celkové výdavky verejného zdravotného poistenia sa očakávajú na úrovni 7 miliárd eur, z čoho 6,8 miliardy eur tvoria priamo výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Zdroje pre poisťovne
Táto suma je rozdelená medzi tri zdravotné poisťovne podľa ich podielu na disponibilných zdrojoch po zohľadnení rizikovosti ich kmeňa cez prerozdeľovací mechanizmus a po odrátaní odhadovaných výdavkov na prevádzkovú činnosť či výdavkov na dane a exekúcie.
Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať na zdravotnú starostlivosť k dispozícii 63,87 % z disponibilných zdrojov, poisťovňa Dôvera 27,46 % a poisťovňa Union 8,67 %.
Najčítanejšia najnovšia správa
Slovenská ekonomika bude v tomto roku rásť, očakávajú analytici, ale rast môže oslabovať spotreba domácností
7.6.2023 (SITA.sk) - Slovenskej ekonomike sa v prvom štvrťroku napokon darilo lepšie než ukazoval rýchly odhad. Oproti predchádzajúcemu kvartálu vzrástla o 0,3 %, pričom pôvodne to bolo 0,2 %. Medziročne tak rast dosiahol 1 %.
„Domáca spotreba podľa očakávaní oslabila, prepad bol však o niečo väčší než sa očakávalo. Naopak, smerom nahor bola ekonomika takmer výhradne tlačená zahraničným dopytom,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Podľa neho je možné očakávať celoročný rast ekonomiky.
Rozhodne druhá polovica roka
„Odhadovaný rast pre rok 2023 na úrovni 1,5 % medziročne sa tak ukazuje ako realistický scenár,“ skonštatoval Horňák.
Kľúčovým pre celoročný výsledok však bude podľa neho zvyšok roka, najmä jeho druhá polovica, kde predpokladá Slovenská sporiteľňa najvýraznejšiu akumuláciu investícií z európskych zdrojov.
„Ich schopnosť absorpcie tak môže zásadne ovplyvniť rast v nasledujúcich kvartáloch, keďže ich vnímame ako hlavný zdroj rastu v tomto roku,“ uviedol Horňák.
Úspory ľudí narážajú na limity
Posledné mesačné dáta naznačujú ďalší výraznejší pokles spotreby domácností, keďže úspory ľudí narážajú na svoje limity, a preto by negatívny príspevok k rastu mohol byť podľa analytika citeľnejší.
Rozbeh zahraničného dopytu Slovenská sporiteľňa predpokladá najmä v závere tohto roka, čo však bude silne závisieť od ekonomickej situácie u našich najvýznamnejších obchodných partnerov, najmä Nemecka, ktoré sa v úvode tohto roka prepadlo do technickej recesie.
„V prípade, že bude táto recesia trvať dlhšie, či sa ukáže aj v iných európskych krajinách, dostane sa pod tlak aj výkon slovenského hospodárstva,“ uzavrel Horňák.
Domácnosti zreálnili spotrebu
To, že slabnúca domáca spotreba bude brániť zrýchleniu ekonomického rastu na Slovensku, si myslí aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Slovenské domácnosti po prekvapivo silnej spotrebe v závere roka, ktorá išla na úkor ich úspor, boli už v úvode roka nútené svoju spotrebu zreálniť, akceptovať rekordne vysoký rast cien a pokles svojich reálnych príjmov.
„A hoci sa v druhej polovici roka najskôr obnoví mierny rast reálnych príjmov, nevyhnutná korekcia rekordne nízkej miery úspor zo záveru minulého roka bude brániť masívnemu zotaveniu spotreby, ktorá by mala byť i naďalej nižšia ako v rovnakom období minulého roka,“ uviedol Koršňák.
Výhľad na rast HDP nemenia
Vývoj ekonomiky v úvode roka sa zásadnejšie nelíšil od očakávaní UniCredit Bank a tak zatiaľ nemenia ani svoj výhľad na celoročný rast HDP.
„Naďalej očakávame, že rast HDP sa v tomto roku zvoľní z minuloročných 1,7 % na 1 %. Smerom k záveru roka by sa však ekonomický rast mal predsa len postupne zotavovať, čo sa prejaví aj na zrýchlení medziročného rastu HDP v budúcom roku, podľa našich odhadov na 2,3 %,“ dodal Koršňák.
