Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) stojí za mestami, ktorých zdravotnícka reforma z Plánu obnovy a odolnosti SR deformuje.

ZMOS zároveň požaduje zachovanie gynekologicko-pôrodníckych a neontologických oddelení v nemocniciach v Kráľovskom Chlmci, Myjave, Partizánskom, Revúcej a Snine. Informuje o tom ZMOS v tlačovej správe.

Zdravotnícka reforma má podľa združenia reformovať a nie deformovať naše územie, zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v území, ktorá bude znižovať regionálne rozdiely. Navrhovaná reforma je však podľa ZMOS úplným opakom, a v protichode s reálnymi potrebami daného územia.

Pre primátorov dotknutých miest je riešením dvojročné prechodné obdobie na dobehnutie požadované parametra počtu pôrodov, čo ZMOS bude presadzovať v mene týchto členských miest ako spôsob zachovania gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení v nemocniciach.

Dotkne sa to obyvateľov aj ďalších miest

Reformný zámer plánu obnovy v oblasti zdravotnej starostlivosti prináša podľa ZMOS negatívne dopady na poskytovanie zdravotnej starostlivosť a jej dostupnosti v piatich mestách, a to v Kráľovskom Chlmci, Myjave, Revúcej, Partizánskom a Snine.

Zrušenie gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení sa dotkne obyvateľov nielen samotných miest, ale aj ďalších okolitých miest a obcí, povedal vo štvrtok 13. apríla po spoločnom stretnutí s primátormi dotknutých miest podpredseda ZMOS a predseda Komory miest Jozef Božik.

Parameter počtu pôrodov považuje za nepostačujúci pri prijímaní tak závažného rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvní kvalitu života obyvateľov, ale aj celého územia v poskytovaní a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Dostupnosť služby je parameter, na ktorý by sa malo prihliadať a ktorý je garantovaný aj Ústavou SR. Navrhované zmeny podľa ZMOS však na tento parameter vôbec neprihliadajú.

Vysoký podiel počtu rómskych komunít

Podľa ZMOS je nevyhnutná aj kvalitná zdravotná starostlivosť v regiónoch, kde je vysoký podiel počtu marginalizovaných rómskych komunít.

V Revúcej, ktorá sa nachádza v najmenej rozvinutom regióne, tvoria Rómovia 35 percent obyvateľov okresu. Z 300 pôrodov je 80 percent pôrodov rizikových, čo si vyžaduje nielen včasnú, ale kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

V Partizánskom sa tri roky pred začiatkom prípravy reformy pohybovali počty pôrodov nad požadovaným parametrom. Do konca roka 2021 evidovali viac ako 550 pôrodov. Vyššie počty pôrodov posledných rokov vyvolali aj príležitosť na zvyšovanie investícií do nemocničnej infraštruktúry.

Nemocnica v Partizánskom podľa anonymného prieskumu spokojnosti poistencov skončila na prvom mieste na Slovensku v prípade zdravotnej poisťovne Dôvera a v prvej desiatke v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Každé mesto má svoje špecifiká

Primátori dotknutých miest poukázali aj na to, že ani jedna nemocnica sa nevymyká z rámca, v ktorom by bola poskytnutá nekvalitná zdravotnícka starostlivosť vyjadrená počtom neúspešných pôrodov z titulu nekvalitných pôrodníkov.

Podľa Božika má každé mesto svoje špecifiká.

„Počet pôrodov je nepostačujúci parameter na prijatie tak dôležitého rozhodnutia o zrušení gynekologicko-pôrodníckych oddelení v nemocniciach v týchto piatich mestách. Ide o zrušenie základného piliera pre život a životaschopnosť daného územia. Je to rozhodnutie, ktoré pomôže k vysídľovaniu územia a zvyšovanie regionálnych rozdielov a vyľudňovaniu územia,“ upozornil Božik.

ZMOS zastupuje 62 regionálnych združení miest a obcí a 2 788 obcí, čo je 95 percent miestnych územných samospráv Slovenska.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.