Takmer každý štvrtý Slovák či Slovenka má skúsenosť s objednaním služby alebo tovaru od inej súkromnej osoby cez internet.

Novovznikajúce aplikácie či webové stránky rozširujú ponuku a zlepšujú možnosti nákupu na virtuálnom trhovisku, kde obchodujú súkromné osoby.

Obľuba zdieľania na Slovensku a v EÚ

V priebehu dvoch pandemických rokov obľuba zdieľania na Slovensku vzrástla najviac spomedzi krajín Európskej únie. V začiatkoch pandémie zdieľanú ekonomiku využívalo 14 percent ľudí, hlboko pod priemerom EÚ. Vlani to bolo už 23 percent. Slovensko sa tak dotiahlo na európsky priemer.

Súkromné transakcie sú rozšírené najmä medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Vyplýva to z údajov európskeho štatistického úradu, ktorý v domácnostiach zisťoval využitie známych platforiem na výmenu oblečenia, služby pre domácnosť, alternatívne taxislužby a prenájom ubytovania od súkromných osôb.

Štatistické vymedzenie ponúka zúžený obraz zdieľanej ekonomiky. V realite je rozsah zdieľania, prenájmu či výmeny oveľa širší a rozmanitejší.

Najviac spomedzi krajín EÚ objednávame taxi

Slovensko s 23 percentami zdieľajúcich klientov predbehlo väčšinu európskych krajín, až na pár výnimiek. Nedotiahlo sa na Poľsko s najrozšírenejším európskym trhom tohto typu, kde 40 percent ľudí zvykne nakupovať online od súkromných osôb. Zaostalo aj za Českom s takmer tretinovou účasťou obyvateľstva. Medzi krajiny s nízkou mierou zdieľania patrí Bulharsko či Rumunsko, kde má relatívne málo ľudí platobné karty.

Spomedzi zisťovaných platforiem Slovensko vyniká v objednávaní alternatívnych taxislužieb cez aplikácie. Podľa štatistík nielenže predbehlo európsky priemer, ale je premiantom únie. Skúsenosti s online zdieľanou taxislužbou majú tak obyvatelia miest, ako aj vidieka. Pandémia pritom podnietila záujem slovenského vidieka o alternatívne taxi oveľa intenzívnejšie, ako zaznamenali vidiecke oblasti vo zvyšku Európy.

Službu obľubujú najmä mladí ľudia. Mladí Slováci či Slovenky do 24 rokov sú podľa európskej štatistiky najčastejšími užívateľmi online taxislužieb v EÚ. Za nimi nasledujú mladí ľudia z Francúzska.

Kritická masa dopytu a ponuky

Oveľa menej populárne je požičiavanie áut od súkromných osôb cez aplikácie. Táto forma zdieľanej mobility sa na Slovensku len udomácňuje. Potenciál na rozvoj tu existuje, jeho predzvesťou je otvorený postoj najmä mladých ľudí k zdieľaniu.

Rozvoj zdieľanej mobility je však podmienený existenciou určitej kritickej masy, ktorá vytvára dostatočnú ponuku aj dopyt. Na zdieľanie automobilov by to malo byť podľa odborníkov 500-tisícové mesto alebo mestská oblasť. Na to sú slovenské mestá príliš malé.

Zdieľanie parkovacích miest

Značný potenciál rozvoja má zdieľanie parkovacích miest. Dnes na tisíc obyvateľov pripadá podľa najnovších štatistických údajov okolo 450 súkromných osobných áut. Pred desaťročím to bolo o 177 áut menej.

Samosprávy ani developeri nestíhajú kopírovať tento prudký rast motorizácie budovaním potrebných parkovacích kapacít. Medzeru medzi ich nedostatkom a potrebou môže vykryť lepšie využívanie existujúcich parkovísk. Mnohé súkromné alebo firemné parkovacie miesta zostávajú určitý čas prázdne.

Zdieľaná ekonomika je z tohto uhla pohľadu atraktívnou oblasťou pre investorov, ktorí premieňajú nevyužívaný majetok na hodnotné aktívum. Technologické spoločnosti investujú do rozvoja inteligentných riešení na efektívne využitie kapitálu, ktorý by inak zostal ležať ladom. Zvyšujú tak mieru využitia aktív, ale aj pracovnej sily v ekonomike.

Atraktívna oblasť pre investorov

Maximalizovať využitie parkovacích miest zdieľaním umožňuje platforma ParkingAround od technologickej spoločnosti GOSPACE LABS.

Základom je koncept inteligentného parkovania so senzormi zabudovanými v dlažbe. Senzory, ktorých je inštalovaných už vyše 16-tisíc v 33 krajinách sveta, snímajú magnetické pole, aby rozoznali, či je parkovacie miesto voľné, alebo obsadené.

O obsadenosti priebežne informujú centrálny systém, ktorý informáciu odovzdá žiadateľom o parkovanie aj majiteľom parkovacích miest. Informácie sú nepretržite dostupné v aplikácii. Riešenie prináša úžitok nájomcovi aj prenajímateľovi. Výsledkom je zisk z prenájmu či dynamické parkovanie.

Výstavba nových parkovacích miest

Využívanie kapacít existujúcich garáží je nevyhnutnosťou aj s prihliadnutím na dianie v environmentálne uvedomelých krajinách. Tie upúšťajú od tlaku na developera, aby zabezpečil čo možno najviac parkovacích miest.

„Sme svedkami trendu, keď sa rušia takzvané parking minimus, teda kvóty pre developerov zabezpečiť minimálny počet parkovacích miest pre danú výstavbu. Do kurzu sa dostáva opačný trend a zavádzajú sa takzvané parking maximus,“ hovorí líder riešenia ParkingAround Ján Hrončák.

Ako vysvetľuje konateľ spoločnosti GOSPACE LABS Pavol Turčina, výstavba nových parkovacích miest nielenže predražuje cenu nových bytov, ale je záťažou pre prírodné prostredie. „Environmentálny trend je neúprosný, od týchto regulácií sa bude upúšťať. Ale áut neubudne. Vozový park sa bude rozširovať spolu s rastom životnej úrovne obyvateľov. Preto to, čo je postavené, je potrebné efektívne využívať,“ dodáva.

Dopyt po zdieľaní parkovania spoločnosť eviduje najmä vo väčších mestách. „To, čo nás príjemne prekvapilo, je záujem firiem, ktoré jednoznačne vnímajú potrebu riešení uhlíkovej neutrality a udržateľnosti. Služba zdieľaného parkovania vo firmách umožňuje zaviesť transparentné parkovacie pravidlá a kontrolovať ich dodržiavanie, spoplatniť parkovania zamestnancov a motivovať ich k verejnej doprave alebo carpoolingu, kedy si cestujúci vopred dohodnú spoločnú cestu so šoférom automobilu, ktorý by inak nebol úplne vyťažený,” uviedol Ján Hrončák.

To potvrdzuje, že koncept zdieľanej ekonomiky prináša environmentálne, ekonomické a sociálne benefity.

Anna Vladová

Článok bol vypracovaný v spolupráci so spoločnosťou GOSPACE LABS.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.