V parku v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách v utorok začali s výsadbou drevín, postupne ich má vo viacerých lokalitách pribudnúť približne dvetisíc.

Ide o náhradu za nevyhnutný výrub stromov, o ktorom rozhodol Prešovský samosprávny kraj v rámci obnovy Cesty slobody. Zámerom bolo sprehľadniť viaceré úseky a zvýšiť bezpečnosť.

Na výsadbe drevín sa v Memorande o spolupráci z októbra 2022 dohodli Prešovský samosprávny kraj (PSK), Správa a údržba ciest PSK, mesto Vysoké Tatry, obec Štrba, Okresný úrad v Poprade a Slovenský pozemkový fond. Podľa predsedu PSK Milana Majerského padlo pre rekonštrukciu približne dvetisíc stromov.

„Budeme ich vysádzať postupne, aby sme vysadili to, čo padlo. Prvých dvesto stromov by malo byť vysadených v krátkej dobe, následne postupne ďalšie,“ povedal pre médiá.

Stromy pribudnú na pozemkoch dotknutých samospráv a fondu. Kraj okrem toho uhradil spoločenskú ujmu mestu Vysoké Tatry vo výške 123-tisíc eur za výrub takmer 250 stromov a 91 metrov štvorcových na odpočívadlách.

Vysadia všetky druhy stromov

Výsadba bude podľa primátora Vysokých Tatier Jozefa Štefaňáka vychádzať aj z pripravovaného projektu starostlivosti o dreviny.

„Budeme sadiť všetky druhy, nie ako v minulosti, keď sme sadili iba ihličnany. Presvedčili sme sa o tom pri kalamite, keď bol les len jedného zloženia, smrekový, a neodolal náporom vetra. Je tiež náchylný pri lykožrútoch a podobne. Budeme sadiť jedličky a javory, teda aj listnaté stromy,“ priblížil.

Mesto už má vytypovaných niekoľko lokalít na výsadbu. „Nechceme sadiť popri cestách, pretože potom tam nie je vidieť zver, spôsobuje to rôzne dopravné nehody, ťažko sa odstraňuje sneh z ciest, tvorí sa ľad,“ poznamenal. Sadiť tak chcú najmä na lúkach či lesných porastoch v rámci celého mesta.

Pokračuje aj rekonštrukcia cesty

Popri výsadbe aj naďalej pokračuje samotná rekonštrukcia cesty druhej triedy II/537, teda Cesty slobody. Namiesto pôvodne plánovaných štyroch úsekov by sa už v tomto roku napokon mohlo podľa kraja podariť zrealizovať až šesť z celkového počtu sedem.

Podľa riaditeľa projektu rekonštrukcie cesty Jozefa Fabiana by mali byť všetky práce definitívne ukončené, vrátane všetkých častí, v septembri budúceho roka.

S prácami na ceste spájajúcej časti Vysokých Tatier od Podbanského po Tatranskú Kotlinu začali ešte vlani v júni. Ukončiť by ich chceli do letnej sezóny 2024.

Projekt financuje Prešovský samosprávny kraj z Integrovaného regionálneho operačného programu.

Týka sa úsekov Podbanské – Pavúčia dolina, Tatranské Matliare – križovatka s cestou I/66, Pavúčia dolina – križovatka s cestou II/538, križovatka s cestou II/538 – Batizovský potok, Batizovský potok – Starý Smokovec a Starý Smokovec – Tatranské Matliare. Ďalšou časťou sú práce na mostoch a oporných múroch.

Cieľom je zlepšenie stavebno-technického stavu cestnej siete s dopadom na zlepšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rekonštrukcia 43 kilometrového úseku zahŕňa okrem úpravy vozovky aj opravu 26 mostov, vybudovanie štyroch odpočívadiel, jednej poloestakády, oporných a zárubných múrov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.