• Dnes je: Sobota 24. júla 2021 meniny má Vladimír

Vypočúvanie kandidátov na policajného prezidenta: Hamran hovoril aj o Gašparovi (foto)

Vypočúvanie kandidátov na policajného prezidenta: Hamran hovoril aj o Gašparovi (foto)

Malý záujem nás neprekvapuje. Policajný zbor nie je v ľahkej situácii.

Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť v pondelok vypočúva kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (PZ) SR. Kandidátmi sú dočasný prezident PZ Peter Kovařík a veliteľ Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (Lynx Commando) Štefan Hamran.

Podľa súčasných pravidiel výberu šéfa polície má výbor odporučiť po vypočutí kandidátov ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) vymenovanie jedného z nich. Ak odporúčanie členovia výboru nevydajú, ministerstvo vnútra bude musieť výberové konanie zopakovať.

Ako na svojom profile na sociálnej sieti Facebook uviedla Nadácia Zastavme korupciu, že o kreslo „nie je veľká bitka“ a nový policajný prezident to nebude mať ľahké.

„Malý záujem nás neprekvapuje. Policajný zbor nie je v ľahkej situácii, dvaja predošlí prezidenti skončili vo väzbe. Mnoho bývalých vrcholových predstaviteľov NAKA čelí závažným obvineniam z trestných činov,“ uviedla nadácia.


Dodala, že viacero zložiek je vplyvom dlhodobého pôsobenia skupiny, ktorú vo svojich výpovediach opísal Ľudovít Makóa a Bernard Slobodník, takmer v rozklade.

Štefan Hamran

… od roku 2011 viedol Lynx Commando, pričom v roku 2019 bol zvolený za predsedu medzinárodnej organizácie ATLAS, ktorá združuje protiteroristické jednotky členských štátov EÚ.


Pred výbor ako prvý predstúpil Hamran, podľa ktorého kozmetické úpravy, doteraz vykonávané vo fungovaní Policajného zboru (PZ) SR, nie sú postačujúce.


Hamran v rámci svojej prezentácie poukázal na to, že dôvera v políciu sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 40 percent. „A v okolitých krajinách sa pritom blíži k 70 percentám,“ povedal s tým, že situácia je spojená aj so skutočnosťou, že viacerí vedúci predstavitelia polície sú momentálne trestne stíhaní. Takéto niečo pritom podľa neho nezaznamenali v žiadnej krajine v rámci Európskej únie (EÚ).


Veliteľ útvaru osobitného určenia policajného zboru Štefan Hamran počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR v rámci schôdze Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v areáli Bratislavského hradu. Bratislava, 25. január 2021. Foto: SITA/Branislav Bibel

Na margo svojich vzťahov s obvineným bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. uviedol, že na fungovanie polície mali „diametrálne odlišný pohľad“. Preto bol Hamran ako šéf špeciálnej jednotky „odstrihnutý“ od vedenia polície práve počas funkčného obdobia Gašpara. „O tých podozreniach sme tušili, ale nie, že to naberie až také rozmery,“ povedal.


Dodal, že Tibor G. sa opakovane snažil o to, aby vo vedení Útvaru špeciálneho určenia Hamran skončil. Nenašiel však dôvody na jeho odvolanie a sám Hamran odstúpiť odmietol, keďže sa bál rozloženia celej jednotky. „Mám morálny kompas a neodklonil som sa ani pod tlakom,“ povedal.


V tejto súvislosti je podľa Hamrana dôležité skvalitnenie personálneho obsadenia polície. „Je dôležité, aby sme Policajný zbor čistili,“ vyhlásil. Dodal, že podľa jeho názoru má zbor napríklad prebytok funkcionárov. Pokiaľ ide o medializované úniky informácií z vyšetrovania, podľa Hamrana to znižuje profesionalitu polície. „Je dôležité, aby sa toto nedialo,“ povedal.

Kritizoval tiež postup polície pri nepovolených zhromaždeniach počas pandémie. Podľa Hamrana je totiž neakceptovateľné, aby sa extrémisti zhromaždili pred domom predsedu vlády. V takýchto prípadoch má podľa neho polícia „legitímne právo použiť silu“.

V špeciálnych jednotkách je nadstav

Hamran sa tiež vyjadril k medializovaným informáciám, že približne desať percent príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) by malo túto zložku opustiť. Podľa neho ide primárne o príslušníkov expozitúry v Nitre, kde boli zaznamenané aj prepojenia na oligarchov a politikov. Ďalší však, ako dodal, odchádzajú po legitímne odslúžených 25 rokoch.


Hamran skonštatoval, že v tejto súvislosti je najviac potrebné personálne posilniť najmä oblasti kriminálnej a poriadkovej polície. Naopak, znížiť by podľa neho bolo možné práve počet príslušníkov špeciálnych jednotiek. „Tam máme nadstav, to je realita,“ zdôraznil.

Peter Kovařík

… dočasne vedie políciu od septembra 2020. V minulosti pôsobil napríklad ako policajný pridelenec vo Washingtone D.C., alebo riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ. V období rokov 2017 až 2020 pôsobil na Úrade vlády SR, najskôr ako riaditeľ odboru prevencie korupcie Kancelárie predsedu vlády SR a neskôr ako generálny riaditeľ sekcie prevencie korupcie a krízového manažmentu a zároveň ako riaditeľ kancelárie Bezpečnostnej rady SR.


Kovařík uviedol, že ak bude potvrdený na riadne funkčné obdobie, jednou z jeho navrhovaných reforiem je povinná rotácia policajných funkcionárov.


Konkrétne by podľa Kovaříka malo na výkon riadiacich funkcií, akými sú policajný prezident, viceprezidenti alebo krajskí riaditelia, existovať časové obmedzenie. Funkcionári, ktorí sú vo svojich pozíciách napríklad už desať rokov sú totiž podľa neho „spravidla vyhorení”.

Kovařík taktiež navrhuje vytvoriť nový útvar finančného vyšetrovania určený na zaisťovanie majetku získaného v rámci trestnej činnosti alebo útvar kriminalistickej techniky.


Súčasné krajské riaditeľstvá Policajného zboru by zase nahradil tromi oblastnými riaditeľstvami a metropolitným oddelením pre hlavné mesto. Rovnako, ako jeho protikandidát, sa chce zamerať na zvyšovanie dôveryhodnosti polície. „Dôvera sa veľmi ľahko stráca a ťažko ustanovuje,” povedal.


Zľava: Minister vnútra SR Roman Mikulec a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR v rámci schôdze Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v areáli Bratislavského hradu. Bratislava, 25. január 2021.Foto: SITA/Branislav Bibel

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie