Podľa ASINS je pravdepodobne , že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov.
Výdavky pre vysokú infláciu obmedzila polovica Slovákov, dlhy stúpli desatine opýtaných
1.4.2023 (SITA.sk) - Pre vysokú infláciu obmedzila svoje výdavky viac ako polovica ľudí na Slovensku. Polovica ľudí pritom nemá vytvorenú finančnú rezervu. Približne každému desiatemu respondentovi sa zvýšilo zadlženie.
Vyplýva to z celoslovenského prieskumu, ktorý pre Asociáciu slovenských inkasných agentúr (ASINS) zrealizovala agentúra MNFORCE vo februári tohto roka na vzorke tisíc respondentov.
Inflácia zasahuje čoraz viac skupín
Vysoká inflácia, ktorá sa vo februári na Slovensku dostala na úroveň 15,4 percenta, podľa prieskumu kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, ale zasahuje už aj ďalšie. Tento stav podľa ASINS pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.
„Situácia rozdielne dopadá na rôzne skupiny obyvateľstva. Kritická sa ukazuje hlavne v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré najviac pociťujú dopad najmä zvyšovania cien potravín. Znepokojujúce je však to, že hlbšie do vrecka začínajú mať už aj ďalšie skupiny obyvateľstva,” uviedol prezident ASINS Martin Musil.
Nešťastné nastavenie osobného bankrotu
Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov. „V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším,“ povedal viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Ćoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa podľa neho rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov.
„Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie,“ doplnil.
Najčítanejšia najnovšia správa
Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť, hovorí odborník o slovenskom zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR je z hľadiska čerpania eurofondov jedno z najslabších. V debate na konferencii Vizionári 2023 to uviedol odborník Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Peter Stachura.
Narážal tak na problémy spojené s výstavbou nemocnice Rázsochy a nesystematické čerpanie eurofondov. Podľa Stachuru je využitie peňazí z plánu obnovy povinnosťou štátu.
„Potrebujeme dofinancovať zdravotníctvo, bez toho sa to nedá. Zdravotníctvo musí byť prioritou budúcej vlády,“ tvrdí.
Financovanie banálnych vyšetrení
Zdravotníctvo na Slovensku podľa Stachuru nezvláda financovanie banálnych vyšetrení a problém je v nesystematickosti.
„Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť. Máme nadbytočné množstvo CT vyšetrení, MR vyšetrení a predoperačné vyšetrenia robíme duplicitne. Robotická chirurgia sa rozbieha ako huby po daždi. Tieto veci sa musia zadefinovať, kde to má zmysel a kde to zmysel nemá,“ zdôraznil.
Preventívne prehliadky
Expert KDH sa vyjadril aj k téme primárnych prevencií na Slovensku. Problémom podľa neho je to, že sa nemerajú žiadne dáta z preventívnych prehliadok.
„Nemeriame, čo vlastne z tej preventívy máme. Nevieme, aké sú dáta, nechávame ľudí chodiť na preventívne prehliadky a nevieme, čo z toho majú, či naozaj máme záchyt nejakých ochorení,“ povedal.
Na racionálnom nastavení systému sa podľa Stachuru vedia ušetriť zdroje v zdravotníckom sektore.
