Vtákom roka je podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) dudok chochlatý (Upupa epops). Počet vtákov tohto druhu totiž na Slovensku dlhodobo výrazne klesá.

Negatívny trend je pripisovaný najmä zmenám v krajine v dôsledku zániku maloplošného hospodárenia a pastvy v krajine.

Výber dudka chochlatého za vtáka roka má preto upozorniť na potrebu zmien, pred ktorými stojí Slovensko. V tlačovej správe o tom informoval Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Dudok patrí vďaka svojmu vzhľadu a správaniu medzi najznámejšie vtáčie druhy. K jeho obľube prispieva aj to, že žije v krajine, ktorú vytvárajú a formujú ľudia.

Kedysi bol početný a hniezdil všade, kde sa pásol dobytok či kone a kde našiel dutiny na hniezdenie. SOS/BirdLife Slovensko zdôraznili, že práve radikálna zmena prostredia, ktoré dudky obývajú, viedla k ich úbytku.

„Desaťročia trvajúca zmena poľnohospodárskej krajiny od čias kolektivizácie až po súčasné veľkoplošné priemyselné poľnohospodárstvo v dôsledku nevhodne nastavených poľnohospodárskych dotácií, viedli k tomu, že sa biotopy dudka postupne stratili a v súčasnosti prežívajú len tam, kde sa zachovali pasienky, či na lokalitách s piesčitými pôdami, napríklad vo viniciach a sadoch,“ vysvetlili.

Pomôžu hniezdne búdky

Ľudia môžu dudkom pomôcť na vhodných lokalitách aj vyložením hniezdnych búdok, ktoré nahradia prirodzené dutiny v poľnohospodárskej krajine.

Z dlhodobého hľadiska je vhodné vysádzať dreviny či zakladať hlavové vŕby, v ktorých dutinách kedysi dudky hojne hniezdili. Dudok je sťahovavý a na zimu odlieta do Afriky. Prilieta v druhovej polovici marca, respektíve začiatkom apríla.

Populácia dropa veľkého na Slovensku výrazne klesla, prelomový projekt má zabrániť vyhynutiu

V Európe za posledných 40 rokov klesla populácia sokola kobcovitého a dropa veľkého o 30 percent. Inde sa ich populácia dostala na hranicu vyhynutia. Ornitológovia z Maďarska a Slovenska spolupracujú na projekte Life Steppe on border, ktorého cieľom je zabrániť ich vyhynutiu a vytvoriť podmienky pre rast ich populácie.

Nestabilná a krehká populácia

Oficiálne sa začal vo februári 2022 a potrvá do apríla 2027. Väčšina aktivít v rámci projektu bude prebiehať v jednom Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Sysľovské polia na Slovensku a v piatich v Maďarsku. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) Kristína Bocková v tlačovej správe.

„Sokol kobcovitý na Slovensku takmer vyhynul, v roku 2012 nebol zaznamenaný ani jeden úspešne hniezdiaci pár. Odvtedy sme v rámci predošlého projektu, LIFE Redfoot, realizovali množstvo aktivít, ktoré priniesli veľký úspech – populáciu sa nám podarilo zachrániť. Stále je však nestabilná a krehká. Kým v roku 2019 sme boli nadšení a zaznamenali 22 úspešne hniezdiacich párov, ktoré vyviedli až 74 mláďat, v roku 2021 to bolo iba 14 úspešných párov s 35 mláďatami,“ uviedol Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Prelomový projekt na zachovanie druhov

Podľa slov Jozefa Ridzoňa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko nebolo od roku 2012 zaznamenané žiadne hniezdenie dropa veľkého na Slovensku, s výnimkou rokov 2018 a 2021. Ešte v roku 1956 pritom na Slovensku žilo 1165 dropov.

„S cieľom vytvorenia priaznivých hniezdnych a potravných biotopov ako aj zlepšenia celkovej biodiverzity a vodozádržných funkcií v rámci CHVÚ sa budeme spolu s ostatnými partnermi podieľať na výkupe pozemkov, premene ornej pôdy na trávne porasty/úhorovú plochu na takmer 112 hektároch pôdy, umiestňovaní nových búdok či výsadbe 3000 stromov a kríkov pôvodných druhov.

Mimoriadny význam majú aktivity zamerané na zosúladenie záujmov ochrany prírody a miestnych obyvateľov. ŠOP SR bude usmerňovať návštevnosť v CHVÚ formou obnovy a doplnenia značenia územia. Projekt LIFE Steppe vnímame ako prelomový a zásadný pre ochranu a zachovanie oboch druhov u nás,“ uzavrel riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy ŠOP SR Radovan Michalka.

Labute narážajúce do elektrických vedení ochráni nový projekt, finančne ho podporí Budajovo ministerstvo

Labute, ktoré narážajú do elektrických vedení má ochrániť nový projekt. Riešenie ponúka LIFE Danube Free Sky s finančnou podporou programu LIFE Európskej únie a Ministerstva životného prostredia SR, ktorý sa realizuje v krajinách pozdĺž rieky Dunaj.

Informuje o tom projekt Ochrana dravcov na Slovensku na webovej stránke.

„V rámci tohto medzinárodného projektu, venovaného primárne ochrane vtáctva pred nárazmi do elektrických vedení a zásahom elektrickým prúdom, prebieha momentálne aj na území Slovenska v okolí Dunaja doposiaľ najväčší koordinovaný systematický monitoring v strednej a východnej Európe.

Len pomerne nedávno náš výskum ukázal, že okrem distribučných vedení pre labute predstavujú riziko aj prenosové vedenia. Veľmi si vážime, že ihneď po zistení ich rizikovosti zodpovedná spoločnosť, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS), pristúpila na spoluprácu,“ uviedol odborný koordinátor projektu z Ochrany dravcov na Slovensku Marek Gális.

Labuť veľká patrí medzi najväčšie druhy vtákov, ktoré žijú na našom území. Práve ich veľkosť a hmotnosť je dôvodom, že sa horšie vyhýbajú prekážkam. Na Slovensku sa labute početne celoročne vyskytujú na západe a juhozápade Slovenska. Aj tu však pomerne nedávno dokázala významne ohroziť lokálne populácie vtáčia chrípka.

Do apríla 2022 bude prebiehať monitoring na rizikových úsekoch, kde dochádza k presunom labutí. Zaznamenávať sa budú reakcie vtákov, výška ich preletu, reakčná zóna a iné premenné. Zaznamenávať sa bude tiež to, aké druhy sa v lokalite vyskytujú a v akom počte, ako aj smer a intenzita vetra, oblačnosť a iné faktory, ktoré môžu vplývať na výslednú mortalitu vtákov.

Na Slovensku vzácne zimuje niekoľko jedincov pŕhľaviara čiernohlavého, vidieť ich na lúkach či pri cestách

Na Slovensku tento rok vzácne zimuje niekoľko jedincov pŕhľaviara čiernohlavého. Jeho zimoviská sa zvyčajne nachádzajú v juhozápadnej Európe a severnej Afrike. Pŕhľaviare sa objavujú medzi prvými jarnými druhmi vtákov začiatkom marca. Informuje o tom Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko na sociálnej sieti.

„Pozorovať ich môžeme v otvorenej krajine na lúkach, pasienkoch, pri cestách či vodných tokoch. Ideálnym prostredím je mozaikovitá poľnohospodárska krajina s dostatkom lúk, pasienkov, trávnych porastov či úhorov.

Hniezdia na zemi a obľubujú miesta, kde sa nachádza suchá bylinná vegetácia z predošlého roka. Samčeky svoje teritórium obhajujú spevom a charakteristickým varovným hlasom, ktorý môžeme počuť, ak sa priblížime k ich hniezdisku,“ informuje BirdLife Slovensko.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené