• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Von der Leyenová diskutovala s pápežom o ukončení vojny na Ukrajine. Do Európy sa musí vrátiť mier, vyhlásila

Von der Leyenová diskutovala s pápežom o ukončení vojny na Ukrajine. Do Európy sa musí vrátiť mier, vyhlásila

Rozhovory sa týkali ukončenia devastačnej vojny u našich susedov.

10.6.2022 (Webnoviny.sk) - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa stretla s pápežom Františkom, aby diskutovali o snahe o ukončenie vojny na Ukrajine a zmiernenie globálnej potravinovej krízy, ktorú vojna zostrila.

Na mikroblogovacej sieti Twitter po piatkovej 20-minútovej schôdzke Von der Leyenová napísala: „Stojíme pri tých, ktorí trpia pre ničenie na Ukrajine. Táto vojna sa musí skončiť, do Európy sa musí vrátiť mier".

Šéfka EK sa stretla aj so štátnym sekretárom Vatikánu kardinálom Pietrom Parolinom a vatikánskym ministrom zahraničných vecí arcibiskupom Paulom Gallagherom, ktorý sa nedávno vrátil z Ukrajiny.

Vatikán uviedol, že rozhovory sa sústredili na „spoločný záväzok pracovať na ukončení vojny na Ukrajine a osobitnú pozornosť venovali humanitárnym aspektom a dôsledkom pokračovania vojny na dodávky potravín".

Vojna na Ukrajine: Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému, Zelenskyj podpísal nové sankcie a Reznikov pýta ťažké zbrane


Ruský prezident Vladimir Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému a hovoril o potrebe „vziať si späť (územie) a brániť sa“. Na stretnutí s mladými podnikateľmi v Moskve tiež prirovnával založenie Petrohradu spomenutým panovníkom k anektovaniu území svojou vládou.

„Keď založil nové hlavné mesto, žiadna európska krajina ho neuznala ako Rusko. Každý to uznával ako Švédsko. A vždy tam žili slovanskí ľudia spolu s ugro-fínskymi ľuďmi, a územie bolo pod kontrolou ruského štátu,“ povedal Putin. „Čo robil? Bral si späť a posilňoval. To robil. A zdá sa, že teraz je tiež na nás brať si späť a posilňovať,“ pokračoval.


Podľa agentúry AP si tiež Putin zjavne nechal otvorené dvere pre ďalšie rozširovanie územia. „Nie je žiadny stav medzi. Krajina je buď suverénna alebo je kolóniou,“ uviedol a dodal: „Nie je možné – chápete – nie je možné postaviť plot okolo krajiny ako je Rusko. A my ho stavať nemienime.“


Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že situácia na frontovej línii je „veľmi ťažká“ a vyzval na „veľmi rýchle“ dodávky zbraní. Minister na Facebooku konštatoval, že každý deň padne do 100 ukrajinských vojakov a do 500 je zranených. Dodal, že Kyjev rýchlo potrebuje ťažké zbrane a tiež lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

„Ukázali sme, že sa nebojíme Kremľa, na rozdiel od mnohých iných. Ale my ako krajina si nemôžeme dovoliť krvácať, strácať našich najlepších synov a dcéry,“ napísal Reznikov. Dodal, že Rusko „pokračuje v tlaku púhym množstvom“ a tiež pociťuje „obrovské straty“.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.


Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie