• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Von der Leyenová bude s prezidentom USA diskutovať o dodatočných dodávkach skvapalneného zemného plynu

Von der Leyenová bude s prezidentom USA diskutovať o dodatočných dodávkach skvapalneného zemného plynu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová oznámila, že bude s americkým prezidentom Joeom Bidenom diskutovať o možnosti zabezpečenia dodatočných dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) pre Európsku úniu (EÚ) z USA.

Pred Bidenovou návštevou v Európe von der Leyenová v Európskom parlamente povedala, že s ním bude hovoriť o tom, „ako urobiť v nadchádzajúcich mesiacoch prioritu z dodávok LNG z USA do Európskej únie“.

Európska únia importuje 90 percent zemného plynu, ktorý používa na výrobu elektriny, vykurovanie domov a na dodávky priemyslu.

Dovoz plynu z Ruska pritom pokrýva takmer 40 percent potrieb 27-členného bloku. Na európskej spotrebe ropy sa dovoz z Ruska podieľa štvrtinou.

Európsky blok skúma spôsoby ukončenia svojej závislosti od ruského plynu diverzifikáciou jeho dodávok. Von der Leyenová uviedla, že EÚ chce získať od USA záväzok na dodatočné dodávky LNG „počas najbližších dvoch zím“.

Zásobníky plynu v Únii by mali byť do ďalšej zimy naplnené aspoň na 80 percent, navrhuje eurokomisia

Európska komisia (EK) v stredu navrhla, aby všetky zásobníky plynu v 27-člennom bloku boli do najbližšej zimy naplnené najmenej na 80 percent. Európska únia sa totiž snaží zmenšiť svoju závislosť od ruských energií. V predvečer dvojdňového samitu lídrov EÚ komisia uviedla, že blok musí rýchlo prepracovať svoju energetickú politiku.

Lídri únie už skôr sľúbili, že zbavia blok závislosti od ruských energií do roku 2027, ale hmatateľné opatrenia ešte len treba zrealizovať.


Okrem povinných vysokých zásob EK tiež chce, aby krajiny Európskej únie súhlasili so spoločným nákupom zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý by sa podobal systému spoločného nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 vo veľkom množstve pre následnú pomernú distribúciu.


Návrh záverov samitu, ktorý má k dispozícii tlačová agentúra The Associated Press, obsahuje aj návrh, aby „členské štáty a Európska komisia okamžite … spolupracovali na spoločnom nákupe plynu, LNG a vodíka“. Podrobnosti tohto návrhu je ešte nutné rozpracovať.

Európska únia 90 percent svojej spotreby zemného plynu pokrýva importom. Rusko sa pritom na dovoze plynu na európsky trh podieľa 40 percentami a na dovoze ropy štvrtinou.

Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska


Zvýšené ceny komodít budú tlačiť hodnotu importov nahor a exportnú výkonnosť budú brzdiť negatívne dopady ruskej invázie. Ako ďalej uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, dá sa teda predpokladať, že saldo zahraničného obchodu bude v najbližšom čase skôr negatívne.


Modernizáciou sa podarí ceny stabilizovať

V januári bola obchodná bilancia podľa údajov Štatistického úradu SR záporná, deficit zahraničného obchodu dosiahol 400,5 miliónov eur.


V dlhšom horizonte však môžu niektoré firmy podľa Horňáka znížiť svoju závislosť na určitých typoch komodít, napríklad prostredníctvom modernizácie výroby, nákupom nových technológií, využitím alternatívnych zdrojov energie, čo im prinesie väčšiu stabilitu cien a dodávok.

„Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, najmä vo forme rastu cien komodít, ktoré sú významným vstupom pre priemyselné firmy. Sankcie uvalené na Ruskú federáciu budú obmedzovať obchodné toky a aj keď Rusko nepredstavuje významný exportný trh pre slovenské firmy, je zapojené do dodávateľských reťazcov, čo môže spôsobiť problémy s dodávkami niektorých vstupov,“ povedal Horňák.

Nedostatok surovín

Rusko je významné svojou produkciou a exportom kovov ako paládium, hliník či lítium, ale aj neónový plyn, ktorý je využívaný pri výrobe polovodičov.


Vysoká neistota a premenlivá situácia sťažuje podľa analytika ekonomické predikcie, ktoré môžu byť teraz revidované častejšie než zvyčajne.

Narušené dodávateľské vzťahy

Zužovanie ročného kumulovaného prebytku zahraničného obchodu najskôr bude podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pokračovať aj v najbližších mesiacoch.


K zmierneniu prebytkov by mal naďalej prispievať podľa neho najmä zvýšený cenový tlak pri energetických dovozoch. Rizikom naďalej ostávajú i narušené dodávateľské vzťahy, ktoré by mohli narúšať produkciu i v tomto roku a v nepravidelných intervaloch stále narúšať vývozy.

„Spolu s uvoľnením úzkych hrdiel a stabilným reštartom produkcie by sa prebytky zahraničného obchodu mohli v druhej polovici tohto roka začať opäť mierne rozširovať. Kľúčovú rolu však zohrá ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine a z toho plynúci tlak na ceny energií, či výpadky vývozov,“ dodal Koršňák.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie