11.3.2022 (Webnoviny.sk) - Vojne na Ukrajine sa dalo predísť, ak by sa svet ozval proti ruskej anexii Krymu v roku 2014. Naznačil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

„Čelili by sme takémuto obrazu, ak by Západ, celý svet, zdvihol hlas?,“ spýtal sa Erdogan a pokračoval, že „tí, čo boli zoči-voči invázii Krymu ticho, teraz niečo hovoria“.

Turecký prezident sa tak vyjadril v piatok na diplomatickom fóre neďaleko mesta Antalya, kde sa vo štvrtok stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba.

Turecko bude podľa Erdogana pokračovať v snahách o mier.

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.

„Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené