• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Vojna na Ukrajine: Zelenskyj kritizuje prokrastináciu pri dodávkach zbraní a Putin podľa Kahla nedosiahne svoje ciele

Vojna na Ukrajine: Zelenskyj kritizuje prokrastináciu pri dodávkach zbraní a Putin podľa Kahla nedosiahne svoje ciele

Pohľad na zničený závod Azovstal v Mariupole (13. jún 2022).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave priznal „bolestivé straty“ ukrajinských síl v bojoch proti Rusom v meste Sjevjerodoneck a v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinské sily sa podľa neho stále pokúšajú o evakuáciu civilistov zo Sjevjerodonecka po tom, čo Rusko zničilo posledný most do mesta. Ako tiež povedal, obrana regiónu Donbas je podstatná, keďže výsledok bitky oň naznačí smer vojny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina potrebuje moderné protiraketové zbrane. Pre prokrastináciu pri ich dodávaní podľa neho neexistuje žiadne ospravedlnenie. Prezident zároveň vyzval ľudí, aby vydržali a naďalej tvrdo bojovali.


Politický námestník amerického ministra obrany Colin Kahl vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin stále dúfa, že obsadí veľkú väčšinu Ukrajiny napriek neúspechom na začiatku invázie. Vyslovil však presvedčenie, že nádeje ruského prezidenta nezodpovedajú realite. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Stále si myslím, že má plány pre významnú časť Ukrajiny, ak nie pre celú krajinu,“ povedal Kahl. „Avšak nemyslím si, že tieto ciele môže dosiahnuť,“ dodal. „Môžu dosiahnuť taktické zisky tu a tam. Ukrajinci odolávajú. Nemyslím si, že Rusi majú kapacitu dosiahnuť tieto grandiózne ciele,“ poznamenal námestník amerického ministra obrany.


Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku.


Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.

Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok viac ako 2805 osôb. Z toho bolo 708 mužov, 1 687 žien a 410 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za utorok viac ako 2 800 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.


Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 17 policajtov, 24 hasičov, 92 colníkov, 61 vojakov, 15 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 120 zamestnancov okresných úradov a 26 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku vojny na Ukrajine prekročilo viac ako 513-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 81-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi už prešlo zo Slovenska na Ukrajinu viac ako 260-tisíc osôb.


Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Sjevjerodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl.


Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy (MLRS) na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti Sjevjerodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.


Správa prichádza v čase, keď sa v stredu v Sjevjerodonecku, ktorý čelí ostrým bojom, pokúšajú vytvoriť prvý humanitárny koridor. Rusko uviedlo, že povolí civilistom opustiť mesto a dodalo, že dá ukrajinským vojakom skrývajúcim sa v chemickom závode Azot príležitosť na to, aby sa vzdali.


Ruský plynárenský gigant Gazprom oznámil, že sa chystá znížiť dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 na 100 miliónov kubických metrov denne.

Zvyčajne môže tento plynovod prepravovať 167 miliónov kubických metrov denne. Vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram Gazprom dodal, že redukcia dodávok je „v dôsledku oneskoreného návratu jednotky kompresie plynu po oprave“ v nemeckej spoločnosti Siemens Group a „nefunkčnosť technických motorov“. Informuje o tom portál news.sky.com.


Pre Nemecko je Nord Stream 1 hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že bezpečnosť dodávok „teraz je naďalej garantovaná“. „Monitorujeme situáciu a skúmame fakty,“ uviedla hovorkyňa nemeckého rezortu ekonomiky a ochrany životného prostredia.


Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku.


Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.

Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.


Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ. Ukrajinské ministerstvo pre dočasne okupované územia uviedlo, že telá dostali na územie, ktoré je pod kontrolou vlády v Kyjeve. „Ukrajina vrátila telá 64 hrdinských obrancov Azovstaľu na ich dôstojný pohreb,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré cituje spravodajský portál Sky News. Telá repatriovali v rámci výmeny. Rezort tiež uviedol, že proces vrátenia tiel zabitých ukrajinských vojakov pokračuje.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave priznal „bolestivé straty“ ukrajinských síl v bojoch proti Rusom v meste Sjevjerodoneck a v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinské sily sa podľa neho stále pokúšajú o evakuáciu civilistov zo Sjevjerodonecka po tom, čo Rusko zničilo posledný most do mesta. Ako tiež povedal, obrana regiónu Donbas je podstatná, keďže výsledok bitky oň naznačí smer vojny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.


Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina potrebuje moderné protiraketové zbrane. Pre prokrastináciu pri ich dodávaní podľa neho neexistuje žiadne ospravedlnenie. Prezident zároveň vyzval ľudí, aby vydržali a naďalej tvrdo bojovali.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie