Aktuálny vojenský konflikt na Ukrajine bude mať dopad aj na automobilový priemysel na Slovensku. Ako pre agentúru SITA uviedol generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Ján Pribula, slovenskí dodávatelia dodávajú na Ukrajinu a do Ruska len v minimálnej miere.

Výrobcovia vozidiel sú však na tom horšie, no i tam to podľa neho závisí od konkrétneho výrobcu.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.

Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.

Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.

Extrémny scenár vojny medzi NATO a Ruskom by podľa analytika priniesol veľký ekonomický šok

Rusko vo štvrtok vojensky napadlo Ukrajinu a vynárajú sa tak viaceré otázky týkajúce sa budúceho vývoja sveta ako takého. Extrémny scenár vojny medzi NATO a Ruskom by podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa priniesol veľký ekonomický šok, recesiu, nedostatok energií a výrazne vyššiu infláciu.

Teda dramatický pokles životnej úrovne. Pri vplyve na slovenskú ekonomiku je zatiaľ podľa analytikov predčasné prinášať akékoľvek závery.

Vysoká úroveň neistoty

„Pri aktuálne vysokej úrovni neistoty a ťažkého čítania budúceho vývoja krízy je problematické robiť akékoľvek konkrétnejšie predpovede ohľadne vývoja slovenskej ekonomiky. Teda okrem konštatovania, že to bude mať negatívny dopad na jej rast pri ďalšom zvyšovaní inflačných tlakov, keďže je zrejmé, že ceny energií budú vyššie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou z dlhodobého hľadiska,“ povedal pre agentúru SITA Pánis.

Stále však podľa neho nie je jasné, aký konečný cieľ má Rusko týkajúci sa Ukrajiny, a to nielen Ukrajiny, a nie je prehľadné ako sa voči tomu postaví Západ, okrem očakávaného sprísnenia sankcií.

Najväčšia hrozba je zvýšená inflácia

Obdobne sa vyjadril aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Aj podľa neho je na hodnotenie ekonomických dopadov príliš skoro. „Ako najväčšiu hrozbu vnímam zvýšenú infláciu, ktorá by mohla nastať po vyhrotení vzťahov a prerušení dodávok energií, avšak aj bez toho ich ceny už rastú z dôvodu veľkej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja,“ uviedol pre agentúru SITA Horňák.

Neistota môže podľa neho brzdiť aj investičnú aktivitu, narušené môžu byť dodávateľské vzťahy, neisté sú aj prípadné reakcie centrálnych bánk, čo v konečnom dôsledku pribrzdí aj ekonomickú aktivitu a zvyšuje riziko stagflácie.

„Všetko však závisí od toho, aký ďalší vývoj v tomto konflikte budeme pozorovať. Aké sankcie budú prijaté, ako dlho bude konflikt trvať a aké bude vôbec jeho ukončenie. Z konfliktu takéhoto typu nevyjde žiadny víťaz, strácajú všetci,“ uzavrel Horňák.

Ceny energií pôjdu zrejme nahor

Aktuálny konflikt má podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej vplyv aj na ropu, energie, či potraviny. „Ceny ropy na 100-dolárovej úrovni sme tu mali naposledy v roku 2014. Ropa je v súčasnosti tlačená nahor hlavne geopolitickým napätím medzi západnými krajinami a Ruskom. Rusko totiž patrí medzi najväčších producentov ropy vo svete,“ konštatuje Glasová.

Čo sa cien energií týka, tak tie budú aj počas tohto roka podľa nej pravdepodobne rásť, a to hlavne kvôli silnému dopytu a tiež kvôli napätiu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Drahšie budú najmä obilniny

Potraviny boli v januári na Slovensku medziročne drahšie až o 8,1 %. V najbližších mesiacoch môžu ceny potravín podľa Glasovej vzrásť aj o 10 %. Ovplyvňujú ich rastúce ceny agrokomodít a potravín vo svete, zvyšovanie cien ropy a teda aj nákladov na prepravu a taktiež zdražovanie energií na svetovom trhu.

„Aj rusko-ukrajinský konflikt prispieva k zvyšovaniu cien potravín, predovšetkým obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte pšenice,“ povedala Glasová.

Drahšie obilniny sa následne premietajú do vyšších cien chleba, pečiva a pekárenských výrobkov, ale aj cukroviniek, rôznych polotovarov a taktiež mäsa, keďže obilniny sa používajú aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. „Ak sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou vyhrotí a zabrzdí to export obilnín z Ukrajiny, s istotou sa to premietne do výraznejšieho rastu ich cien,“ dodala Glasová.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

19.4.2024 (SITA.sk) - Lietadlo ruskej armády sa v piatok ráno podľa gubernátora Stavropoľského kraja zrútilo v tomto regióne na juhu Ruska.

„Naliehavá správa. Na poli v okrese Krasnogvardejskoje havarovalo prúdové lietadlo ... piloti sa katapultovali," napísal gubernátor Vladimir Vladimirov na komunikačnej platforme Telegram a zverejnil fotografiu havarovaného lietadla.

Neskôr dodal, že dvoch pilotov našli živých a previezli ich do nemocnice. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Telegramové kanály uviedli, že stroj Tu-22M3, ktorý Rusko používa na útoky na Ukrajinu, sa zrútil, pretože bol zostrelený. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš informácie o zostrelení vojenského lietadla v Rusku nepotvrdil ani nepoprel.

Tu-22M je nadzvukový strategický bombardér.

Viac k téme: Bombardér Tu-22M3, Ruská armáda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video) © SITA Všetky práva vyhradené.