• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Vojna na Ukrajine: Rusko je podľa Zelenského potrebné oslabiť, Slovensko už poslalo pomoc za 154 miliónov eur

Vojna na Ukrajine: Rusko je podľa Zelenského potrebné oslabiť, Slovensko už poslalo pomoc za 154 miliónov eur

Rusko je neochotné rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, pretože sa stále cíti silné. Americkým korporátnym lídrom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prízvukujúc, že „musíme oslabiť Rusko a svet to má urobiť“.

Zelenskyj, ktorý sa s lídrami spojil prostredníctvom videohovoru, uviedol, že Ukrajina plní svoju úlohu na bojisku a vyzval na ešte prísnejšie sankcie s cieľom ekonomicky oslabiť Rusko. „Musíme úplne vypnúť Rusko od globálneho finančného systému,“ apeloval. Tiež sa vyjadril, že Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom o ukončení vojny, ale nie za cenu jej nezávislosti.

Slovensko od začiatku rusko-ukrajinského vojnového konfliktu podporilo Ukrajinu vojenskou pomocou v hodnote zhruba 154 miliónov eur. Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov ocenil pomoc Slovenska, ktorá prispela k záchrane tisícok životov na Ukrajine. Informovala o tom hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková v tlačovej správe.

Ruská ekonomika sa v tomto roku v dôsledku medzinárodných sankcií za inváziu na Ukrajinu zmenší o 15 % a v roku 2023 o ďalšie tri percentá, čím vymaže 15 rokov rastu. Vo svojej prognóze to konštatuje Inštitút pre medzinárodné financie.


Od dopadu sankcií v plnej sile ekonomiku čiastočne chráni odolnosť ruského rubľa. Ten podopierajú vysoké príjmy z predaja ropy a plynu a tiež intervencie Ruskej centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby a zaviedla opatrenia, aby zabránila úniku peňazí z krajiny.



V rámci spomenutých intervencií napríklad obmedzili množstvo peňazí, ktoré mohli ľudia previesť do zahraničia. Exportérov zasa prinútili previesť 80 % ich zahraničných príjmov na ruskú menu.

Prezident Vladimir Putin tento týždeň tvrdil, že nezamestnanosť a inflácia v krajine klesajú, čím sa opäť snažil podporiť svoje tvrdenia, že Rusku sa darí napriek sankciám Západu.


Finančný inštitút je však presvedčený, že sankcie, čiastočne aj vďaka povzbudzovaniu zahraničných spoločností, aby odišli z Ruska, „poškodzujú jeho ekonomiku, vymazávajú viac ako dekádu ekonomického rastu a niektoré z najvýznamnejších následkov krajina ešte len pocíti“.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu takmer 2600 osôb. Z toho bolo 698 mužov, 1 481 žien a 400 detí. O dočasné útočisko požiadalo 181 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 700 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 33 policajtov, 33 hasičov, 90 colníkov, 102 vojakov, 55 dobrovoľníkov, 34 príslušníkov zahraničných zložiek, 120 zamestnancov okresných úradov a 20 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 495-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 80-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 243-tisíc osôb.


Či a ako ovplyvní európske embargo na ruskú ropu slovenského prepravcu ropy, spoločnosť Transpetrol, zatiaľ nie je jasné.


Ako uviedla pre agentúru SITA riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Transpetrol Linda Vaškovičová, vedenie firmy v reakcii na schválené embargo v súčasnosti analyzuje všetky možnosti využívania existujúceho ropovodného systému.


„Zároveň aktívne komunikujeme s Ministerstvom hospodárstva SR o alternatívach budúceho rozvoja tak ropovodnej siete, ako aj o riešení zabezpečenia zákonných požiadaviek týkajúcich sa štátnych hmotných rezerv,“ dodala Vaškovičová.


Rusko je neochotné rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, pretože sa stále cíti silné. Americkým korporátnym lídrom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prízvukujúc, že „musíme oslabiť Rusko a svet to má urobiť“. Zelenskyj, ktorý sa s lídrami spojil prostredníctvom videohovoru, uviedol, že Ukrajina plní svoju úlohu na bojisku a vyzval na ešte prísnejšie sankcie s cieľom ekonomicky oslabiť Rusko. „Musíme úplne vypnúť Rusko od globálneho finančného systému,“ apeloval. Tiež sa vyjadril, že Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom o ukončení vojny, ale nie za cenu jej nezávislosti.


Organizácia Spojených národov (OSN) sa usiluje o dohodu, ktorá by umožnila export ukrajinského obilia cez Čierne more a neobmedzený prístup ruských potravín a hnojív na svetové trhy napriek vojne Ruska na Ukrajine. Jej generálny tajomník António Guterres povedal korešpondentom OSN, že bez dohody stovky miliónov ľudí v rozvojových krajinách čelia hrozbe bezprecedentnej vlny hladu. Vysokí predstavitelia ostatných desať dní v tejto súvislosti úzko spolupracujú s kontaktmi v Moskve, Kyjeve, Ankare, Bruseli a Washingtone, povedal Guterres s tým, že podrobnosti nezverejní, aby neohrozil šance na úspech.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie