Nemecký vicekancelár Robert Habeck označil za chybu, že jeho krajina už omnoho skôr nepodporovala ukrajinskú armádu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Päť ukrajinských železničných staníc v centrálnej a západnej časti krajiny sa v pondelok stalo terčom ruských útokov. Uviedol to šéf spoločnosti Ukrajinské železnice Alexander Kamyšin, podľa ktorého si útoky vyžiadali aj obete, ale podrobnosti hneď neboli k dispozícii. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Päť železničných staníc dnes bombardovali v priebehu jednej hodiny. Hlásené sú obete, podrobnosti budú neskôr. Rusi pokračujú v ničení ukrajinskej železničnej infraštruktúry,“ konštatoval Kamyšin. Pondelkové bombardovanie nie je od začiatku ruskej invázie prvým útokom na ukrajinské železničné stanice. Začiatkom apríla raketový útok na stanicu v meste Kramatorsk zabil najmenej 50 ľudí, vrátane piatich detí.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a šéf rezortu obrany Lloyd Austin na tajnej schôdzke v Kyjeve informovali ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského o vojenskej pomoci v sume viac ako 300 miliónov dolárov a o predaji munície za 165 miliónov dolárov.

V ruskom sklade ropy neďaleko hraníc s Ukrajinou vypukol požiar. Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že zásobníky ropy neďaleko mesta Briansk začali horieť v pondelok ráno o zhruba druhej miestneho času.

Satelity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zaznamenali požiar na mieste, ktoré zodpovedá umiestneniu zariadenia ruskej firmy Rosnefť.

Moskva v minulosti obvinila Ukrajinu z útokov na ruskú Briansku oblasť. Poprední ukrajinskí predstavitelia popreli, že Kyjev stál za nedávnym leteckým útokom na sklad ropy v ruskom meste Belgorod.

Päť ukrajinských železničných staníc v centrálnej a západnej časti krajiny sa v pondelok stalo terčom ruských útokov.

Uviedol to šéf spoločnosti Ukrajinské železnice Alexander Kamyšin, podľa ktorého si útoky vyžiadali aj obete, ale podrobnosti hneď neboli k dispozícii. Informuje o tom portál news.sky.com. „Päť železničných staníc dnes bombardovali v priebehu jednej hodiny. Hlásené sú obete, podrobnosti budú neskôr. Rusi pokračujú v ničení ukrajinskej železničnej infraštruktúry,“ konštatoval Kamyšin.

Pondelkové bombardovanie nie je od začiatku ruskej invázie prvým útokom na ukrajinské železničné stanice. Začiatkom apríla raketový útok na stanicu v meste Kramatorsk zabil najmenej 50 ľudí, vrátane piatich detí.

Slovensko-ukrajinskú hranicu v smere na Ukrajinu v nedeľu prekročilo viac ako tisíc osôb. Na vstupe do SR prešlo spolu 355 mužov, 641 žien a 333 detí. O dočasné útočisko v nedeľu na Slovensku požiadalo 125 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 237 policajtov, 71 hasičov, 127 colníkov, 303 vojakov, 137 dobrovoľníkov, 50 príslušníkov zahraničných zložiek a 14 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 23 autobusov, ktoré prepravili 156 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 136 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinskú hranicu na vstupe do SR prekročilo viac ako 360-tisíc osôb, na výstupe zo SR ich bolo takmer 109-tisíc. Udelených bolo celkovo takmer 71-tisíc dočasných útočísk.

Takmer 110-tisíc eur na pomoc Ukrajine vyzbierali veriaci v chrámoch Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie. Ako uviedol hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič, ide o historicky najvyššiu čiastku, ktorá kedy bola vyzbieraná v chrámoch archieparchie.

Pavlišinovič pripomenul, že mimoriadnu finančnú zbierku vyhlásil vladyka Ján Babjak na tretiu pôstnu nedeľu 20. marca. Vo všetkých gréckokatolíckych chrámoch Prešovskej archieparchie sa v nej na pomoc Ukrajincom postihnutých vojnou vyzbierala suma 109 640 eur. „Vladyka Ján Babjak vyjadruje veľkú vďaku všetkým veriacim za ich nezištnosť a solidaritu, ktorá sa prejavila nielen v tejto finančnej zbierke, ale aj v humanitárnej pomoci, modlitbovej podpore, či dobrovoľníckej činnosti pre ľudí utekajúcich, ale aj žijúcich na vojnou zmietanej Ukrajine. Arcibiskup pozýva veriacich, aby sa nenechali nikým a ničím odradiť a znechutiť, ale mali stále srdcia naklonené k tým, ktorí mnohokrát stratili všetko,“ uviedol Pavlišinovič.

Pre agentúru SITA konkretizoval, že väčšina prostriedkov je určená na pomoc priamo na Ukrajine, kde o jej využití rozhodnú biskupi z Kyjeva a Ľvova. Zvyšná časť je určená na zabezpečenie pobytu ukrajinských utečencov, o ktorých sa gréckokatolícka cirkev stará na Slovensku.

Nemecký vicekancelár Robert Habeck označil za chybu, že jeho krajina už omnoho skôr nepodporovala ukrajinskú armádu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Minister hospodárstva a ochrany klímy sa v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu Zweites Deutsches Fernsehen vyjadril, že Nemecko malo s podporou začať už pred rokmi. „Určite sme mali podporovať ukrajinskú armádu omnoho skôr, a tým nemám na mysli dni alebo týždne, ale roky,“ skonštatoval Habeck.

Predchádzajúca nemecká vláda kancelárky Angely Merkelovej čelila kritike pre väzby s Ruskom, najmä pre závislosť od ruských energií.

Nemecko teraz podľa Habecka pomáha s dodávkami ťažkých zbraní Ukrajine po tom, ako sa vláda zaviazala zvýšiť výdavky na obranu tak, aby splnila cieľ NATO, ktorý zodpovedá 2 % HDP. Krajina tiež pozastavila spustenie plynovodu Nord Stream 2 z Ruska.

Veľvyslankyňou USA na Ukrajine sa má stať Bridget Brinková. Počas nedeľňajšieho stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to oznámili americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a šéf rezortu obrany Lloyd Austin. Informuje o tom portál news.sky.com.

Brinková bola od roku 2019 veľvyslankyňou na Slovensku a predtým pôsobila na diplomatických postoch v Srbsku, na Cypre, v Gruzínsku a v Uzbekistane. Jej vymenovanie za veľvyslankyňu na Ukrajine, ktoré má onedlho oznámiť prezident USA Joe Biden, musí najprv schváliť americký Senát.

USA potvrdili, že sa budú snažiť čo najskôr opäť otvoriť svoju ambasádu v Kyjeve. Predstavitelia krajiny uviedli, že posudzujú bezpečnostnú situáciu v ukrajinskom hlavnom meste. Veľvyslanectvo USA na Ukrajine uzavreli v prvých dňoch ruskej invázie.

Rusko je teroristický štát a tak s ním treba aj zaobchádzať, tvrdí Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že „jediným cieľom ruských raketových útokov na Odesu bol teror“ obyvateľstva.

„Rusko musí byť označené za štát sponzorujúci terorizmus a musí sa s ním podľa toho zaobchádzať. Žiadny obchod, žiadne kontakty, žiadne kultúrne projekty... Potrebujeme postaviť múr medzi civilizáciou a barbarmi, ktorí raketami ničia mierumilovné mestá,“ uviedol Kuleba na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Pri sobotňajšom raketovom útoku na Odesu prišlo o život najmenej osem ľudí vrátane 3-mesačného bábätka a ďalších minimálne 18 utrpelo zranenia.

Anton Heraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra, ešte predtým na Telegrame uviedol, že ruské sily vypálili na mesto najmenej šesť riadených striel. Ukrajinskej armáde sa podarilo väčšinu ruských rakiet zneškodniť, no najmenej jedna v meste explodovala.