Ruské sily v noci z pondelka na utorok posilnili svoje útoky na kyjevské severozápadné predmestia Irpiň, Hostomeľ a Buča, povedal v ukrajinskej televízii šéf Kyjevskej obalsti Olexij Kuleba.

Rusi ostreľovali aj obytnú štvrť v Kyjeve. Zasiahli pri tom 15- poschodový bytový dom, kde následne vypukol obrovský požiar a najmenej jedna osoba zomrela. Úmrtie potvrdil jeden z hasičov na mieste, ktorý tiež povedal, že niekoľko ľudí zachránili a k ďalším, ktorí uviazli dnu, sa pokúšajú dostať.

Poradca šéfa ukrajinského prezidentského úradu očakáva, že sa vojna skončí v máji, keď Rusko vyčerpá svoje zdroje na útoky na Ukrajinu. Olexij Arestovyč odhaduje, že mierovú dohodu by mohli uzavrieť už začiatkom mája. Pre nadchádzajúce mesiace pritom vidí dva možné scenáre vývoja konfliktu – rýchle uzavretie dohody do dvoch týždňov alebo pokus Ruska privolať si ďalších bojovníkov, napríklad zo Sýrie, a „keď ich tiež rozdrvíme, tak dohoda do polovice alebo konca apríla,“ vyjadril sa. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Predstavitelia Európskej únie sa dohodli na štvrtom balíku sankcií voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Akciový trh USA ukončil pondelkové obchodovanie so zmiešanými výsledkami. Investori vyhodnocujú možné ekonomické dopady vojny na Ukrajine, očakávaného zvýšenia úrokových sadzieb americkej centrálnej banky (Fed), ako aj opätovného zavádzania prísnych lockdownov v Číne.

Index S&P 500 klesol o 0,7 % na 4 173,11 bodu, Dow Jones posilnil o takmer 0,1 % na 32 945,24 bodu a technologický Nasdaq oslabil o 2 % na 12 581,22 bodu.

Vyjednávači Ruska a Ukrajiny sa v pondelok zišli prostredníctvom videokonferencie na ďalšom kole rokovaní po tom, ako v uplynulých dňoch obe strany vyjadrili určitý optimizmus. Rozhovory po niekoľkých hodinách nepriniesli prielom. Vyjednávači si podľa poradcu ukrajinského prezidenta dali „technickú prestávku“ a plánujú pokračovať v utorok.

Investori boli znepokojení už pred vojnou, keďže centrálne banky na celom svete sa pripravujú na ústup od rozsiahlych stimulov, ktorými podporovali globálnu ekonomiku po vypuknutí pandémie koronavírusu.

Všeobecne sa očakáva, že Federálny rezervný systém (Fed) v stredu zvýši svoju krátkodobú úrokovú sadzbu, ktorá sa nachádza na rekordnom minime v blízkosti nuly, o štvrtinu percentuálneho bodu. Bol by to prvý posun smerom nahor od roku 2018.

Za posledných 24 hodín na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny vybavili takmer 8 138 osôb. Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia vojnového konfliktu do utorka 06:00 je už takmer 213-tisíc. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka. Konkretizoval, že za posledný deň na hraničnom priechode Ubľa (okres Snina) vybavili na vstupe z Ukrajiny 1 471 osôb, vo Vyšnom Nemeckom (okres Sobrance) to bolo 5 718 osôb a vo Veľkých Slemenciach (okres Michalovce) 949 osôb.

Ceny ropy sa v pondelok znížili. Aprílové dodávky ľahkej americkej ropy si odpísali 6,32 USD a uzavreli na úrovni 103,01 USD za barel.

V utorok ráno ľahká americká ropa v elektronickom obchodovaní klesla o ďalších 4,14 USD na 98,87 USD za barel. Májové dodávky severomorskej ropy Brent v pondelok zlacneli o 5,77 USD na 106,90 USD za barel. Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu tiež klesla, a to o 14 centov na 3,17 USD za galón.

Aj ceny drahých kovov v pondelok zamierili nadol. Zlato zlacnelo o 24,20 USD na hodnotu 1 960,80 USD za uncu a cena striebra sa znížila o 86 centov na úroveň 25,30 USD za uncu. (1 EUR = 1,0960 USD)

Ruské sily cez noc posilnili svoje útoky na kyjevské severozápadné predmestia Irpiň, Hostomeľ a Buča, povedal v ukrajinskej televízii šéf Kyjevskej obalsti Olexij Kuleba. V utorok sa tiež podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl znova pokúšajú obsadiť dôležité prístavné mesto Mariupoľ na juhu a ostreľujú aj centrum Charkova na východe.

#Kharkiv after a night of air strikes. pic.twitter.com/j3JBsoXTt3

— NEXTA (@nexta_tv) March 15, 2022

Ruské sily ostreľovali obytnú štvrť v ukrajinskom Kyjeve. Zasiahli pri tom 15- poschodový bytový dom, kde následne vypukol obrovský požiar a najmenej jedna osoba zomrela. Úmrtie potvrdil jeden z hasičov na mieste, ktorý tiež povedal, že niekoľko ľudí zachránili a k ďalším, ktorí uviazli dnu, sa pokúšajú dostať. Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že rajón Svjatošyn na západe Kyjeva čelil delostreleckým útokom.

Hlavné večerné spravodajstvo ruskej štátnej televízie na krátko v pondelok narušila demonštrantka, ktorá nakráčala do štúdia s transparentom s protivojnovým odkazom.

Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa

Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal

Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.

„Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.

Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.

Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

19.4.2024 (SITA.sk) - Lietadlo ruskej armády sa v piatok ráno podľa gubernátora Stavropoľského kraja zrútilo v tomto regióne na juhu Ruska.

„Naliehavá správa. Na poli v okrese Krasnogvardejskoje havarovalo prúdové lietadlo ... piloti sa katapultovali," napísal gubernátor Vladimir Vladimirov na komunikačnej platforme Telegram a zverejnil fotografiu havarovaného lietadla.

Neskôr dodal, že dvoch pilotov našli živých a previezli ich do nemocnice. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Telegramové kanály uviedli, že stroj Tu-22M3, ktorý Rusko používa na útoky na Ukrajinu, sa zrútil, pretože bol zostrelený. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš informácie o zostrelení vojenského lietadla v Rusku nepotvrdil ani nepoprel.

Tu-22M je nadzvukový strategický bombardér.

Viac k téme: Bombardér Tu-22M3, Ruská armáda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video) © SITA Všetky práva vyhradené.