• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Vojna na Ukrajine: Rusi hovoria o priblížení k dohode o neutrálnom štatúte a Putin vraj neberie mierové rozhovory vážne

Vojna na Ukrajine: Rusi hovoria o priblížení k dohode o neutrálnom štatúte a Putin vraj neberie mierové rozhovory vážne

Ukrajinskí vojaci strážia svoju pozíciu pri meste Brovary, severne od Kyjeva na Ukrajine, štvrtok 17. marca 2022.

Vedúci ruskej delegácie rokujúcej s ukrajinskými predstaviteľmi tvrdí, že sa priblížili k dohode o neutrálnom štatúte Ukrajiny.

Vladimir Medinskij podľa ruských tlačových agentúr uviedol, že strany zúžili svoje nezhody v otázke, že Ukrajina upustí od svojej snahy o vstup do NATO a osvojí si neutrálny štatút, čo je kľúčovým bodom rokovaní.

Ruskí a ukrajinskí zástupcovia sú podľa neho „na polceste“ v otázkach týkajúcich sa demilitarizácie Ukrajiny.

Medinskij tiež poznamenal, že Kyjev trvá na kontrole separatistických regiónov na východe Ukrajiny podporovaných Moskvou, Rusko verí, že musia o svojom osude rozhodnúť sami.


Ruský vyjednávač zároveň povedal, že stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bude možné po tom, čo vyjednávači dokončia návrh dohody o ukončení nepriateľských akcií a predbežne to schvália vlády oboch krajín.



Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach, naopak vyhlásil, že pozície ukrajinských vyjednávačov sa nezmenili. Sú nimi prímerie, stiahnutie jednotiek a silné bezpečnostné záruky s konkrétnymi formuláciami. „Vyhlásenia ruskej strany sú len ich žiadajúcimi postojmi. Všetky vyjadrenia majú okrem iného vyvolať napätie v médiách,“ uviedol tiež na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.


Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok opäť telefonoval s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Požiadal ho o ukončenie obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ, aby tam povolil vstup humanitárnej pomoci a nariadil okamžité prímerie.


Podľa úradu francúzskeho prezidenta, Macron hovoril s Putinom 70 minút. Znova sa sťažoval na opakované útoky na civilistov a ruské nerešpektovanie ľudských práv na Ukrajine, Putin zasa zvalil vinu za vojnu na Ukrajinu, uvádza Elyzejský palác.

Macron sa skôr počas dňa vyjadril, že sa rozpráva s Putinom, pretože verí, že medzi ukrajinským vzdorom, tvrdými západnými sankciami a diplomatickým tlakom existuje cesta k mieru. Putin v piatok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý tiež vyzval na okamžité prímerie.


Ruský prezident Vladimir Putin to nemyslí vážne s mierovými rozhovormi s Ukrajinou. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to bývalý ruský premiér Michail Kasianov.


Podľa neho je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude komfortné pre Ukrajincov“. Tvrdí, že okrem prísľubu neutrality, čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ, si Kasianov myslí, že Putin bude trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, Putin je blázon do Krymu,“ povedal pre BBC World News.


Kasianov, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2000 – 2004, naznačil, že súčasné rokovania medzi oboma stranami dávajú Rusom „čas na preskupenie“.

Povedal, že Putin a jeho najbližší politickí spojenci sú „nervózni“ z rozsahu „ničivých“ ekonomických sankcií uvalených Západom, čo naznačuje, že ruský líder „nečakal, že sankcie budú také tvrdé“. Kasianov dodal, že akékoľvek rozhodnutie zastaviť vojenské operácie na Ukrajine by bolo začiatkom Putinovho konca.


„Myslím si, že bude pokračovať v utláčaní a zintenzívňovaní invázie, a veľmi obávam, že by sa na bojisku mohlo stať niečo strašné,“ poznamenal Kasianov.


Ukrajinskí a ruskí vojaci v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny bojujú o kombinát Azovstaľ, ktorý je jednou z najväčších oceliarní v Európe.


Informoval o tom v sobotu v televízii poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. „Teraz prebiehajú boje o Azovstaľ … jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je fakticky ničený,“ povedal Denysenko.


Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pre boje doteraz zomrelo už 112 detí. Informoval o tom úrad ukrajinského generálneho prokurátora.


Zároveň uviedol, že viac ako 140 detí bolo od 24. februára zranených. Podľa údajov Detského fondu OSN je medzi utečencami z Ukrajiny viac ako 1,5 milióna detí. Väčšina rodín utiekla do Poľska, Maďarska, na Slovensko, do Moldavska a Rumunska.

Ruský prezident Vladimir Putin to nemyslí vážne s mierovými rozhovormi s Ukrajinou. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to bývalý ruský premiér Michail Kasianov.


Podľa neho je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude komfortné pre Ukrajincov“. Tvrdí, že okrem prísľubu neutrality, čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ, si Kasianov myslí, že Putin bude trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, Putin je blázon do Krymu,“ povedal pre BBC World News.


Kasianov, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2000 – 2004, naznačil, že súčasné rokovania medzi oboma stranami dávajú Rusom „čas na preskupenie“.


Povedal, že Putin a jeho najbližší politickí spojenci sú „nervózni“ z rozsahu „ničivých“ ekonomických sankcií uvalených Západom, čo naznačuje, že ruský líder „nečakal, že sankcie budú také tvrdé“. Kasianov dodal, že akékoľvek rozhodnutie zastaviť vojenské operácie na Ukrajine by bolo začiatkom Putinovho konca.


„Myslím si, že bude pokračovať v utláčaní a zintenzívňovaní invázie, a veľmi obávam, že by sa na bojisku mohlo stať niečo strašné,“ poznamenal Kasianov.


Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.


Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.

Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.


Najčítanejšia najnovšia správa

USA sú za vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne, boj v jej blízkosti je nebezpečný

usa su za vytvorenie demilitarizovanej zony okolo zaporozskej jadrovej elektrarne boj v jej blizkosti je nebezpecny

Spojené štáty podporujú výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.

„Boj v blízkosti jadrovej elektrárne je nebezpečný a nezodpovedný.

Naďalej vyzývame Rusko, aby zastavilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, vrátilo plnú kontrolu Ukrajine a podporilo ukrajinské výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo jadrovej elektrárne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Ekvivalent ľudského štítu

Ukrajina i Západ vinia Rusko, že využíva jadrovú elektráreň v Enerhodare pri Záporoží ako vojenskú základňu.

Americký minister zahraničia Antony Blinken minulý týždeň povedal, že „Rusko používa túto elektráreň ako ekvivalent ľudského štítu, v tom zmysle, že strieľa na Ukrajincov z okolia elektrárne“.

„Samozrejme, Ukrajinci nemôžu a nebudú paľbu opätovať, aby nedošlo k hroznej havárii v jadrovej elektrárni. Takže toto je vrchol nezodpovednosti,“ povedal Blinken.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Rusko maximalizuje riziko jadrovej katastrofy v zariadení a generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že je „situáciou vážne znepokojený“.

Úroveň radiácie je v norme

Krajiny G7 v stredajšom vyhlásení vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine plnú kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ďalšími jadrovými zariadeniami, pretože boje v jej blízkosti by mohli viesť ku katastrofálnym následkom.

Predstavitelia Enerhoatomu vo štvrtok uviedli, že úroveň radiácie v elektrárni je v normálnom rozsahu napriek opätovnému ostreľovaniu oblasti.


Záporožská jadrová elektráreň je po ruskom ostreľovaní poškodená. Ovplyvnilo to aj úroveň radiácie?

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne spôsobilo poškodenie zariadenia, ale úroveň radiácie je normálna. Na webe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to uviedol jej šéf Rafael Mariano Grossi.


Nehrozí bezprostredné ohrozenie


Ruskí vojaci v uplynulých dňoch viackrát zaútočili na elektráreň. Niekoľko hodín po piatkovej paľbe, ktorá zasiahla vedenie vysokého napätia, v sobotu raketami zasiahli zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom.


„Na základe informácií poskytnutých Ukrajinou experti MAAE zhodnotili absenciu bezprostredného ohrozenia jadrovej bezpečnosti v dôsledku sobotňajšieho incidentu,“ skonštatoval Grossi.


Situácia v elektrárni je znepokojujúca

MAAE poznamenala, že sobotňajšie ruské ostreľovanie poškodilo vonkajší systém napájania elektrárne, steny, strechu a okná v priestore skladu vyhoreného jadrového paliva a komunikačné káble, ktoré sú súčasťou systému kontroly radiácie.

Zranený bol aj ukrajinský bezpečnostný pracovník elektrárne. Viditeľné poškodenie kontajnerov s vyhoretým jadrovým palivom ani ochranného perimetra objektu však nenastalo.


Grossi zopakoval, že je vážne znepokojený situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni a dodal, že akékoľvek vojenské akcie, ktoré ohrozujú jadrovú bezpečnosť, musia byť zastavené.


Lídri skupiny G7 vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň. Ohrozuje to región


Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 odsúdila ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne a vyzvala Moskvu, aby Ukrajine „okamžite odovzdala plnú kontrolu“ nad zariadením. Referuje o tom spravodajský web BBC.


Ukrajinský personál prevádzkujúci elektráreň „musí byť schopný vykonávať svoje povinnosti bez hrozieb alebo tlaku. Pokračujúca ruská kontrola elektrárne ohrozuje región“, uviedli ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení.


„Ruská federácia musí okamžite stiahnuť svoje jednotky z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny a rešpektovať ukrajinské územie a suverenitu,“ dodala skupina G7.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie