• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Vojna na Ukrajine: Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému, Zelenskyj podpísal nové sankcie a Reznikov pýta ťažké zbrane

Vojna na Ukrajine: Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému, Zelenskyj podpísal nové sankcie a Reznikov pýta ťažké zbrane

Podľa agentúry AP si tiež Putin zjavne nechal otvorené dvere pre ďalšie rozširovanie územia.

Ruský prezident Vladimir Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému a hovoril o potrebe „vziať si späť (územie) a brániť sa“. Na stretnutí s mladými podnikateľmi v Moskve tiež prirovnával založenie Petrohradu spomenutým panovníkom k anektovaniu území svojou vládou.

„Keď založil nové hlavné mesto, žiadna európska krajina ho neuznala ako Rusko. Každý to uznával ako Švédsko. A vždy tam žili slovanskí ľudia spolu s ugro-fínskymi ľuďmi, a územie bolo pod kontrolou ruského štátu,“ povedal Putin. „Čo robil? Bral si späť a posilňoval. To robil. A zdá sa, že teraz je tiež na nás brať si späť a posilňovať,“ pokračoval.

Podľa agentúry AP si tiež Putin zjavne nechal otvorené dvere pre ďalšie rozširovanie územia. „Nie je žiadny stav medzi. Krajina je buď suverénna alebo je kolóniou,“ uviedol a dodal: „Nie je možné – chápete – nie je možné postaviť plot okolo krajiny ako je Rusko. A my ho stavať nemienime.“

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že situácia na frontovej línii je „veľmi ťažká“ a vyzval na „veľmi rýchle“ dodávky zbraní. Minister na Facebooku konštatoval, že každý deň padne do 100 ukrajinských vojakov a do 500 je zranených. Dodal, že Kyjev rýchlo potrebuje ťažké zbrane a tiež lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

„Ukázali sme, že sa nebojíme Kremľa, na rozdiel od mnohých iných. Ale my ako krajina si nemôžeme dovoliť krvácať, strácať našich najlepších synov a dcéry,“ napísal Reznikov. Dodal, že Rusko „pokračuje v tlaku púhym množstvom“ a tiež pociťuje „obrovské straty“.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.


Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Zaporižžskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkov.


„Máme nejaké pozitívne správy zo Zaporižžskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkovskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.


Zástupca starostu Mariupoľa upozorňuje, že zdravotné podmienky v okupovanom ukrajinskom meste sa zhoršujú.


Približne 100-tisíc obyvateľov, ktorí sú stále v meste, podľa Serhija Orlova, ktorý už v Mariupoli nie je, čelí rastúcej hrozbe ochorení, vrátane cholery.

„Myslíme si, že je to určite možné, vzhľadom na tieto podmienky, nefungujúci kanalizačný systém, množstvo mŕtvol, ktoré sú, bohužiaľ, v ruinách, a nedostatok lekárskej pomoci v meste v tejto chvíli,“ vysvetlil. Dodal, že Rusko „stále všetko blokuje, akékoľvek snahy ukrajinskej administratívy dostať tam nejako humanitárnu pomoc“.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok 9. júna 2 856 osôb.

Z toho bolo 692 mužov, 1 687 žien a 477 detí. O dočasné útočisko požiadalo 174 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi vo štvrtok 2 922 osôb.


Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 39 policajtov, 27 hasičov, 91 colníkov, 102 vojakov, 35 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 24 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine 24. februára prekročilo takmer 498 500 osôb. Od 1. marca bolo udelených takmer 81-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi zo Slovenska na Ukrajinu prešlo takmer 245 700 osôb.

Vláda nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu povolila umiestnenie ruských vojsk, lietadiel a lodí v krajine za účelom výcviku, vynucovania práva alebo núdzovej situácie.


V dekréte zverejnenom tento týždeň, ktorý vo štvrtok potvrdilo aj Rusko, Ortega ruským jednotkám umožnil vykonávať povinnosti za účelom vynucovania práva, „humanitárnu pomoc, záchranné a pátracie misie v prípade núdzových situácií alebo prírodných katastrof“. Nikaragujská vláda povolila aj prítomnosť malých kontingentov ruských jednotiek na „výmenu skúseností a výcvik“.


Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová označila opatrenie v rozhovore pre Sputnik za „rutinu“. Ide podľa nej o prispôsobenie nikaragujského práva tak, aby dočasne umožnilo prítomnosť príslušníkov cudzej armády na jej území s cieľom „rozvíjať spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane humanitárnej a núdzovej pomoci, boja proti organizovanému zločinu a obchodu s drogami“. Poznamenala pritom, že zákon umožňuje z rovnakých dôvodov aj prítomnosť amerických, mexických a iných stredoamerických jednotiek.

Ukrajina vyviezla v minulom roku viac ako 70 percent objemu, čo je približne 6 miliónov ton slnečnicového oleja, do Európskej únie. Slovensko spotrebuje ročne celkovo zhruba 50-tisíc ton oleja. Na Slovensku je ročná spotreba rastlinného oleja 8 až 12 litrov na osobu. Spoločnosť Palma vlani doviezla z Ukrajiny menej ako štyri percentá slnečnicového oleja pre potreby slovenského a českého trhu. Pre portál nasvidiek.sk to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Palma Martin Varga.


Súčasná situácia v oblasti potravinárstva je podľa Vargu jedna z najzložitejších a nedá sa ju porovnávať so žiadnymi inými z predchádzajúcich rokov. „Už počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, nakoľko dokáže byť krajina sebestačná a ako dokáže uspokojovať potreby spotrebiteľa. Daná situácia sa netýka iba Slovenska či Európskej únie, je to celosvetová problematika a nie je postavená iba na surovine, ktorá je základom produktu, ale na ostatných službách a nákladoch,“ uviedol Varga. Poukázal aj na zdražovanie dopravy a niektorých vstupov, najmä energií.


„Najprv sme zápasili s pandémiou COVID-19, následne nikto z nás neočakával konflikt na Ukrajine, ktorá je jedným z najväčších exportérov oleja do Európskej únie. Ukrajina vyviezla 5 až 6 miliónov ton slnečnicového oleja do Európskej únie cez Čiernomorské prístavy. My sme z Ukrajiny brali celkovo z nášho obratu zhruba 2,3 percenta oleja,“ dodal. Slovensko podľa neho táto situácia až tak nepostihla, než iné štáty Európskej únie ako napríklad Španielsko, Taliansko, Nemecko, ktoré majú veľkú spotrebu rastlinného oleja.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.

Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.


Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.


Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie