Ruské sily kontrolujúce ukrajinský Mariupoľ začali vyžadovať povolenia pre vjazd a výjazd áut z okupovaného mesta. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na poradcu mariupoľského starostu Petra Andriuščenka. Ten zároveň varoval, že pribúdajú deportácie Ukrajincov z regiónu.
Podľa obmedzení potrebujú autá a pasažieri pri vstupe do mesta jednorazové preukazy vydané ruským veliteľom v mestách Manhuš alebo Vynohradné ležiace neďaleko Mariupoľa, povedal Andriuščenko.
Preukazy na opustenie mesta je potrebné získať od separatistického ministerstva vnútra Doneckej ľudovej republiky podporovanej Ruskom. Na priepustku sa podľa Andriuščenka čaká niekoľko týždňov.
Andriuščenko povedal, že Rusi deportovali z Mariupoľa takmer 50-tisíc ľudí a ukrajinské úrady sa snažia zistiť, kam ich poslali. „Dúfame, že sa nám podarí dostať aspoň časť našich ľudí späť na Ukrajinu alebo do slobodných krajín,“ povedal Andriuščenko.
Popri humanitárnej katastrofe, ktorú v juhoukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora spôsobili ruskí okupanti a kolaboranti, je mesto na pokraji prepuknutia nebezpečných infekčných chorôb. Na Telegrame to uviedol starosta Vadym Bojčenko. „Kanalizácia nefunguje. V celom meste sa chaoticky konajú hromadné pohreby. Počas letných dažďov sa všetky tieto toxíny dostanú do riek, mora a prameňov, odkiaľ ľudia získavajú vodu,“ povedal. Podľa Bojčenka preto mesto potrebuje „udržateľné zelené koridory na evakuáciu obyvateľov“. „Spolu s medzinárodnými partnermi musíme urobiť všetko pre záchranu ľudí,“ povedal Bojčenko.
Ukrajinský parlament v nedeľu odhlasoval predĺženie stanného práva o 90 dní do 23. augusta. Informuje o tom web Kyiv Independent. Ukrajina zaviedla celoštátne stanné právo po tom, čo Rusko 24. februára začalo svoju rozsiahlu ofenzívu na Ukrajinu. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť krajinu, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku.
Ukrajinská vláda nebude súhlasiť so žiadnou mierovou dohodou, ktorej súčasťou by malo byť vzdanie sa akéhokoľvek ukrajinského územia. Referuje o tom spravodajský web BBC, ktorý dodáva, že Kyjiv v tomto smere zjavne pritvrdil vo svojom postoji.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že Ukrajina nebude reflektovať na naliehavé výzvy zo Západu týkajúce sa prímeria, ktoré by zahŕňalo to, že by ruské sily zostali na okupovaných územiach na juhu a východe Ukrajiny.
Povedal, že takéto ústupky by viedli k tomu, že Moskva by z dlhodobého hľadiska začala ešte väčšiu a krvavejšiu ofenzívu proti Ukrajine. Podoľakove komentáre prišli v čase, keď Rusko pokračuje v úsilí obkľúčiť ukrajinské sily brániace mesto Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v nedeľu viac ako 3000 osôb. Z toho bolo 726 mužov, 1 782 žien a 569 detí. O dočasné útočisko požiadalo 122 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v nedeľu takmer 3 400 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 36 policajtov, 60 hasičov, 91 colníkov, 156 vojakov, 87 dobrovoľníkov, 43 príslušníkov zahraničných zložiek, dvaja kňazi a 12 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených deväť autobusov, ktoré prepravili 167 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 28 osôb.
Celkovo už Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 449-tisíc osôb, udelených bolo takmer 77-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 192-tisíc osôb.
Do Veľkej Británie príde ďalších 30 príslušníkov novozélandskej armády, aby pomohli pri výcviku ukrajinských kolegov. Uviedla to novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. „Počas ruskej vojny na Ukrajine dávame najavo, že takýto nehorázny útok na nevinné životy a suverenitu inej krajiny je zlý a naša odpoveď zahŕňa nielen odsúdenie Ruska ale aj praktickú podporu Ukrajiny,“ povedala predsedníčka novozélandskej vlády. Informuje o tom portál news.sky.com.
Premiérka povedala, že novozélandskí vojaci budú vo Veľkej Británii do konca júla a vycvičia 230 Ukrajincov. „Táto nová podpora prichádza nad rámec rozsiahlej pomoci, ktorú sme už Ukrajine poskytli a ktorá sa týka vojenských, humanitárnych, právnych a iných aspektov tohto konfliktu,“ uviedla Ardernová. „Budeme pokračovať v monitorovaní situácie a budeme pracovať spolu s našimi partnermi, aby sme naďalej poskytovali významný a efektívny príspevok,“ dodala premiérka Nového Zélandu.
Počas prvých troch mesiacov vojny na Ukrajine pravdepodobne zomrel podobný počet ruských vojakov ako počas deväťročnej vojny Sovietskeho zväzu v Afganistane. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v najnovšej aktualizácii spravodajských informácií o vojne na Ukrajine.
Vysoký počet obetí počas ofenzívy na Donbase sa dá vysvetliť kombináciou nízkej úrovne taktiky, obmedzeného vzdušného krytia, nedostatku flexibility a prístupu velenia, uviedol britský rezort obrany. Informuje o tom portál bbc.com.
Britské ministerstvo obrany predpovedá, počet obetí, ktorý rastie, sa stane očividnejší pre ruskú verejnosť a „nespokojnosť s vojnou a ochota vyjadriť to, pravdepodobne stúpnu“. Sovietsky zväz v afganskom konflikte stratil najmenej 15-tisíc vojakov. Vojna v Afganistane sa považuje za jeden z dôvodov, ktoré viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu.
Ruský vyjednávač Leonid Sluckij navrhol, aby Moskva zvážila výmenu ukrajinských vojakov zajatých v Mariupoli za uväzneného ukrajinského politika Viktora Medvedčuka považovaného za spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.
Referuje o tom spravodajský web BBC. Sluckij povedal, že Rusko „preskúma možnosť“ výmeny niektorých z viac ako 2-tisíc väzňov zajatých v oceliarni Azovstaľ za Medvedčuka. Tohto proruského politika a podnikateľa zatkli úrady v Kyjive v apríli a obvinili ho z vlastizrady a pomáhania teroristickej organizácii.
Neskôr Sluckij pravdepodobne upustil od tohto postoja, keď na Telegrame uviedol, že o osude ukrajinských bojovníkov z bataliónu Azov by mal rozhodnúť tribunál.
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 29 050 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1285 tankov, 3141 bojových obrnených vozidiel, 2194 vozidiel a palivových nádrží, 599 delostreleckých systémov, 201 odpaľovacích raketových systémov, 93 systémov protivzdušnej obrany, 170 vrtuľníkov, 204 lietadiel, 470 dronov, 107 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky.
Najčítanejšia najnovšia správa
Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video)
19.4.2024 (SITA.sk) - Lietadlo ruskej armády sa v piatok ráno podľa gubernátora Stavropoľského kraja zrútilo v tomto regióne na juhu Ruska.
„Naliehavá správa. Na poli v okrese Krasnogvardejskoje havarovalo prúdové lietadlo ... piloti sa katapultovali," napísal gubernátor Vladimir Vladimirov na komunikačnej platforme Telegram a zverejnil fotografiu havarovaného lietadla.
Neskôr dodal, že dvoch pilotov našli živých a previezli ich do nemocnice. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Telegramové kanály uviedli, že stroj Tu-22M3, ktorý Rusko používa na útoky na Ukrajinu, sa zrútil, pretože bol zostrelený. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš informácie o zostrelení vojenského lietadla v Rusku nepotvrdil ani nepoprel.
Tu-22M je nadzvukový strategický bombardér.
Viac k téme: Bombardér Tu-22M3, Ruská armáda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
