Vláda SR v stredu schválila návrhy nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa, nachádzajúca sa v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno v katastrálnom území Telgárt, chránený areál (CHA) Pramenná oblasť Rimavy, ktorý sa nachádza v okrese Rimavská Sobota v katastrálnom území Tisovec a chránený areál (CHA) Tisovský kras, ktorý sa nachádza v okrese Rimavská Sobota v katastrálnych územiach Klenovec a Tisovec.

Cieľom ochrany je zachovanie alebo zlepšenie biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany územia. Všetky tri územia sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Prírodná rezervácia Homoľa sa prekrýva s územím európskeho významu SKUEV0204 Homoľa, v ktorom v súčasnosti platí 2. stupeň ochrany, podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj súčasťou ochranného pásma Národného parku Muránska planina.

Vyhlásením prírodnej rezervácie Homoľa sa z dôvodu zabezpečenia ochrany predmetov ochrany zvýši stupeň ochrany na štvrtý stupeň.

Návrh nariadenia vlády bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 6. decembra do 27. decembra 2022. Pripomienky boli prerokované a zapracované do materiálu. Návrh nariadenia vlády bol 7. marca 2023 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky.

Pramenná oblasť Rimavy

Chránený areál Pramenná oblasť Rimavy je obklopený zo všetkých strán Národným parkom Muránska planina a jeho ochranným pásmom.

Vyhlásenie CHA Pramenná oblasť Rimavy prispeje k plneniu úloh vyplývajúcich z Envirostratégie 2030, programového vyhlásenia vlády a záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Územie predstavuje mozaiku trvalých trávnych porastov a lesov, ktoré sú tvorené rôznymi štádiami lesa od prípravných formácií tvorených pionierskymi krovinami a stromami až po prirodzené lesy tvorené drevinami klimaxového štádia.

Na poľnohospodársky využívaných pozemkoch prevažujú lúky a pasienky. Nachádza sa v území európskeho významu SKUEV0225 Muránska planina a v Chránenom vtáčom území Muránska planina – Stolica.

Tisovský kras

Vyhlásenie chráneného areálu (CHA) Tisovský kras prispeje k plneniu úloh vyplývajúcich z Envirostratégie 2030, programového vyhlásenia vlády a záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Takmer celé územie CHA Tisovský kras je súčasťou európskeho významu SKUEV0282 Tisovský kras a Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica.

Na území navrhovaného CHA Tisovský kras sa navrhuje zóna A s 5. stupňom ochrany, s 3. stupňom ochrany a s 2. stupňom ochrany.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.