• Dnes je: Piatok 02. decembra 2022 meniny má Bibiána

Velestúr a jeho záhadné nápisy, aká je skutočná pravda?

Velestúr a jeho záhadné nápisy, aká je skutočná pravda?

Toto miesto na vrchole piateho najvyššieho vrchu Kremnických vrchov mohlo podľa Križka kedysi slúžiť ako obetný oltár slovanských druidov.

Dňa 23. novembra 1864 sa počas víchrice vracal domov kremnický archivár Pavol Križko. V nečase zišiel z cesty a hľadal úkryt pod bralom na vrchole kremnického Velestúru (1254 m.n.m.). Ako odhrnul trs trávy, odkryl sa mu vraj záhadný nápis pripomínajúci runové písmo. Takto nejako opísal Križkov objav, ktorý sa zakrátko stal senzáciou, český historik a archeológ Josef Skutil v roku 1933. Išlo o skutočne runové písmo alebo podvrh? Velestúr a jeho záhadné nápisy majú množstvo otáznikov.

Tajomný text z 3. – 4. storočia?

Kremnický archivár prišiel v dosť krátkom čase aj s odhalením, čo vlastne nápisy znamenajú. Text v latinčine znel: „Přechach silan of morave zrumich kreminitiu te turo i vsie grada, i be gode po turu dve ste osmdesát“ a v preklade do dnešnej slovenčiny znie: „Prišiel Silan od severu, zrumil (zboril) Kremnicu i Turovo i všetky hrady, i bolo rokov po Turovi 280“. Podľa Križka štvorriadkový nápis bol písaný staroslovanským runom, písmom, ktoré bolo staršie ako latinka.

Toto miesto na vrchole piateho najvyššieho vrchu Kremnických vrchov mohlo podľa Križka kedysi slúžiť ako obetný oltár slovanských druidov. Potvrdzuje to vraj i meno samotného vrchu. Veles i Tur sú mená slovanských bohov. To by znamenalo, že starí Slovania mali svoje písmo už v 3. – 4. storočí nášho letopočtu – aspoň tak tvrdil vtedy 27-ročný kremnický archivár. Malo to však jednu chybičku… alebo presnejšie dve.

Senzácia pre vlastencov

Runy objavené na Velestúre sa koncom 19. storočia stali veľkou atrakciou najmä pre slovenských vlastencov. V tom čase budovanie národného povedomia bolo veľmi dôležité a práve dôkaz o slovanskom písme z dávnych dôb na slovenskom vrchu bol pre Slovákov významný. Nápis sa stal predmetom záujmu nielen vlastencov, ale aj vedcov, historikov, jazykovedcov, archeológov…. Niektorí z nich pravosť nápisu začali spochybňovať, a to z dvoch hlavných dôvodov. V 3. – 4. storočí nášho letopočtu nebola potvrdená prítomnosť Slovanov na našom území. Podľa archeologických nálezov do týchto končín začali prichádzať až v 5. storočí nášho letopočtu.

A tou druhou chybou krásy bola skutočnosť, že Kremnica, ktorá sa v tajomnom nápise spomína, v čase jeho údajného vzniku neexistovala. Najstaršie štôlne a šachty pochádzajú pravdepodobne z 8. – 9. storočia a vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica sa spája s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu.

Zradil ho jeho nástupca?

Či je nápis skutočne pravý, alebo nie, je stále veľkou neznámou. Objaviteľ nápisu Pavol Križko zomrel v roku 1902 a svoje tajomstvo si odniesol do hrobu. Jeho nástupca, ďalší kremnický archivár Michal Matunák, ktorý krátko pred odchodom do dôchodku s Križkom spolupracoval, mal iný názor ako jeho predchodca. Podľa neho nápis vytvoril sám Križko, presnejšie v spolupráci s maliarom Jánom Božetechom Klemensom a kresličom Karolom Moravčíkom.

Či je to tak, alebo onak, skala, na ktorej boku je nápis, skutočne pripomína kamenný obradný stôl. Miesto dýcha zvláštnou energiou, učupenou pod tôňou stromov navôkol záhadného skalného útvaru. Dostanete sa k nemu hneď z viacerých strán. Buď zo Zlatej studne, po žltej značke od chaty Hostinec, alebo po červenej zo sedla Tri kríže.


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie