Vodná stopa výrobkov sa môže výrazne líšiť v závislosti od geografickej polohy.
Vedeli ste, že tie najbežnejšie potraviny, robia, tú najväčšiu vodnú stopu?
Viete o tom, že rozlišujeme spotrebu vody na priamu a nepriamu? Priama spotreba vody je voda, ktorú používame bežne v domácnostiach počas sprchovania, varenia, prania, splachovania a iné. Nepriama spotreba sa používa na výrobu každého tovaru a služieb, ktoré používame.
Dá sa merať pre jeden proces, ako je napríklad pestovanie ryže, pre produkt ako sú džínsy, pre palivo, ktoré dávame do auta alebo pre celú nadnárodnú spoločnosť. Vodná stopa nám môže povedať, koľko vody spotrebuje konkrétna krajina alebo globálne v konkrétnom povodí alebo z vodonosnej vrstvy.
Vodná stopa vyjadruje množstvo vody, ktorá je potrebná na výrobu, spracovanie a distribúciu konkrétneho výrobku. Meria celkový objem vody, či už ide o zrážky, ktoré sú použité pri pestovaní plodín alebo aj keď ide o vodu, ktorá je použitá na výrobu hnojiva alebo energie.
Vedeli ste, že 17 až 24 000 tisíc litrov vody je potrebných na výrobu jedného kilogramu čokolády?
Pestovanie kakaovníkov si vyžaduje teplé a vlhké prostredie. Preto si pestovanie kakaovníkov vyžaduje časté zavlažovanie, aby sa udržala vhodná pôdna vlhkosť. Kakaové bôby musia byť po zbere rýchlo spracované. Tento proces zahŕňa fermentáciu a sušenie. Fermentácia sa vykonáva oplachovaním bôbov, čoho dôsledkom je charakteristická aróma a chuť čokolády. Výrobný proces čokolády začína mletím kakaových bôbov na kakaový prášok, a kakaové maslo a postupným primiešaním cukru. Proces pokračuje tepelným spracovaním a tvarovaním čokoládových výrobkov. V týchto krokoch sa používa voda na rôzne účely, ako je chladenie a čistenie zariadení, čistenie nádob a nástrojov. V neposlednom rade voda je spotrebovaná pri balení a distribúcií čokolády.
Avšak, je dôležité si uvedomiť že vodná stopa čokolády sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho výrobcu, miesta a použitých technológií. Niektoré výrobné spoločnosti sa pokúšajú zavádzať opatrenia na znižovanie vodnej stopy a implementovať udržateľné postupy, aby minimalizovali svoj vplyv na životné prostredie.
Aj produkcia mäsa, najmä hovädzieho a ovčieho, má vysokú vodnú stopu.
Vodná stopa sa líši v závislosti od výrobného procesu a životného cyklu produktu. Niektoré produkty majú vysokú vodnú stopu z dôvodu intenzívneho spotrebovania vody pri ich výrobe a spracovaní. Produkcia mäsa, najmä hovädzieho a ovčieho, má vysokú vodnú stopu. Chov zvierat si vyžaduje veľké množstvo vody. Voda sa používa na napájanie zvierat, čistenie zvierat a priestorov, kde žijú, a na produkciu krmiva pre zvieratá. Napríklad, na výrobu kilogramu hovädzieho mäsa sa môže spotrebovať až 15 000 litrov vody. Vysokú vodnú stopu majú aj niektoré druhy plodín. Ako je ryža a káva. Výroba textílií, napríklad bavlny, výroba papiera, či výroba elektronických zariadení.
Je možné minimalizovať vodnú stopu produktov prostredníctvom vodnej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov vody a udržateľnejšieho riadenia zdrojov vody.
Pár zaujímavosti o vodnej stope, ktoré ste možno nevedeli.
Vodná stopa zahŕňa všetky formy spotreby vody počas výrobného procesu a životného cyklu produktu. Najväčší podiel vodnej stopy potravín pochádza zo spotreby vody pri pestovaní surovín, ako je práve zavlažovanie poľnohospodárskych plodín.
Vodná stopa výrobkov sa môže výrazne líšiť v závislosti od geografickej polohy. Napríklad pestovanie kávy v suchých oblastiach si vyžaduje väčšiu spotrebu vody ako pestovanie kávy v dažďových pralesoch. Vodná stopa je rozdelená do troch častí. Modrá voda predstavuje spotrebu povrchových a podzemných vôd. Zahrňuje vodu, ktorá je priamo odčerpávaná z riek, jazier, studní a podzemných zdrojov. Zahŕňa aj spotrebu vody pri spracovaní surovín, výrobu produktov a čistenie výrobných zariadení. Zelenú vodu využívajú rastliny prostredníctvom procesu transpirácie. Je využívaná prírodnými ekosystémami a poľnohospodárstvom na rast rastlín a plodín. Sivá voda je použitá na čistenie a odstraňovanie znečistenia. Zahrňuje odpadovú vodu z domácností, priemyselných zariadení, poľnohospodárstva a ďalších aktivít. Musí sa spracovať pred jej opätovným použitím alebo vypustením do životného prostredia.
Čomu sa vyvarovať?
Pri vyhodnocovaní dopadu na životné prostredie je dôležité dbať na uhlíkovú stopu, avšak je dôležité brať do úvahy aj celkový dopad fungovania spoločnosti na životné prostredie. Uvedomenie si dopadu spotreby vody cez jej nepriame užívanie, teda nepriamu spotrebu vody, je pre budúcnosť veľmi dôležité pre zmiernenie spotreby vodných zdrojov.
Najčítanejšia najnovšia správa
Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)
3.12.2023 (SITA.sk) - Richard Sulík mal počas svojho ministrovania nastaviť biznis s ropou a ropnými produktmi tak, aby vyhovoval istým firmám. Ide o ropu a ropné produkty, ktoré má štát uskladnené pre prípad núdze.
Podivný biznis s ropnými produktami
Ako ďalej uviedol vo svojom najnovšom videu podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár, celý biznis sa točí okolo spoločnosti Zväz pre skladovanie zásob, a.s., v ktorej má malý podiel aj bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá patrí medzi hlavných hráčov pri skladovaní núdzových zásob ropy a ropných produktov.
„Ekonomické výsledky tejto spoločnosti sú priam ohromujúce. Spoločnosť má iba jedného zamestnanca, obrat takmer 20 miliónov eur a zisk 3 milióny eur ročne. Firma snov. Takúto rentabilitu dosahujú iba drogoví díleri a obchodníci s bielym mäsom,“ podotkol Kollár. Podivný biznis sa má podľa Zoroslava Kollára točiť cez štátnu firmu Spoločnosť pre skladovanie, ktorá je jedna zo zakladateľov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov.
Čoskoro končiaca zmluva
„Zväz pre skladovanie zásob si prenajíma od Spoločnosti pre skladovanie jej 70 percent skladovacích kapacít dlhodobo. To znamená, že má absolútny a nerušený monopol. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov sa tvári, že skladuje ropu a ropné produkty u skladovateľa, ktorý jej ponúka najlepšie podmienky. Nuž, ľahko sa vyhráva verejné obstarávanie, keď je niekto jediný na Slovensku. Dobre vymyslené,“ dodal Zoroslav Kollár, podľa ktorého štátu pre nastavenie takéhoto biznisu vzniká každoročne strata vo výške niekoľkých miliónov eur.
Richarda Sulíka po nástupe do funkcie ministra hospodárstva mali podľa Zoroslava Kollára spriaznení podnikatelia upozorniť, že zmluva medzi Zväzom pre skladovanie zásob a Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov končí v roku 2025.
Zmluva vďaka Sulíkovi
„Takže sa stalo niečo na Slovensku nevídané. Agentúra vyhlásila súťaž na skladovanie ropy a ropných produktov už v roku 2021 a verejné obstarávanie úspešne ukončila v roku 2022. To znamená, tri roky pred uplynutím doby, na ktorú mala zabezpečené skladovanie. Asi by sme ich mali za to pochváliť, ale nie je veľmi za čo. Spoločnosť Zväz pre skladovanie zásob má vďaka kooperácii so štátom monopol, takže verejné obstarávanie malo už vopred jasného víťaza. Vďaka Richardovi Sulíkovi má súkromná firma s jedným zamestnancom zabezpečenú zmluvu na ďalších 15 rokov,“ doplnil Zoroslav Kollár.
Za desať rokov má tak podľa neho Zväz pre skladovanie zásob zabezpečený príjem vo výške takmer 300 miliónov eur. Spoločnosť Zväz pre skladovanie má ešte podľa Zoroslava Kollára zarobiť ďalšie milióny pri výmene starých zásob ropy či ropných produktov.
